Nižné Kozie pleso

Zdá sa, že meno dostalo od pastierov a je ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu tohto bezmenného plesa tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, Zergetó – Kamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri tomto plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.[2]

Na východe sa dvíhajú steny Satana a Zadnej Bašty. Na severnej strane je hrebeň vychádzajúci na pravej strane zo Štrbského štítu a končiaci vľavo na Hrubom vrchu. Na západe trochu nižšie v kotline je Malé Kozie pleso a hrebeň Soliskových štítov, končiaci sa Bystrým sedlom a Furkotským štítom. Pleso má občasný viditeľný prítok a odtok, ktorý tvorí zdrojnicu potoka Mlynica.[3]

Približne 200 m na východ od plesa vedie žltou značkou označený turistický chodník od Štrbského plesa na Bystré sedlo do Furkotskej doliny.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nižné Kozie pleso

• Poloha na turistickej mape
• Turistika
• Turistika