Vyšné Temnosmrečinské pleso
Vyšné Temnosmrečinské pleso (poľ. Wyżni Ciemnosmreczyński Staw, nem. Oberer Smrečiner See, maď. Felső-Szmrecsini-tó) je pleso na druhej terase Temnosmrečinskej doliny v komplexe Kôprovej doliny, povyše druhého, podstatne väčšieho plesa rovnakého mena vo Vysokých Tatrách.[1]
Vyšné Temnosmrečinské pleso | |||
pleso | |||
Vyšné i Nižné Temnosmrečinské pleso | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Tatry | ||
Okres | Poprad | ||
Súradnice | 49°11′20″S 20°02′16″V | ||
Hĺbka | 20 m | ||
Rozloha | 0,05548 km² (6 ha) | ||
Odtok vody | Temnosmrečinský potok | ||
Nadmorská výška hladiny | 1 716 m n. m. | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Vyšné Temnosmrečinské pleso | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rozloha
Má rozlohu 5,548 ha, hĺbku 20 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 716 m n. m..[2]
Názov
Názov vyplýva z polohy v Temnosmrečinskej doline. V spodnej časti je starý smrekový les, ktorý svojou hustotou a výškou pôsobí tmavým, temným dojmom. V klasickej poľskej literatúre (Stanisław Staszic,1815) sa pleso volalo Czarny Staw ( Čierne pleso) alebo Czarny Staw pod Liptowskimi Murami, podľa zdanlivého zafarbenia vody a podľa polohy pod Liptovskými múrmi, na území historickej Liptovskej stolice. [1]
Turistika
Možno ho navštíviť v období od 16. júna do 31. októbra z Podbanského alebo z rázcestia Tri studničky pod Kriváňom cez Kôprovú dolinu.
- po
značke z Troch studničiek - po
značke z rázc. Nad Bytom - po
značke z rázc. Hlinská dolina, ústie - po
značke z rázc. Pod temnými smrečinami
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.