Dlhé pleso (Veľká Studená dolina)
Dlhé pleso, spresnene sa označuje ako Dlhé pleso vo Veľkej Studenej doline na rozdiel od Dlhého plesa vo Velickej doline (poľ. Dļugy Staw Staroleśny, Dļugy Staw, tiež Podługowaty Staw, nem. Langer See, maď. Hosszú-tó, nagy-tarpataky Hossu-tó) leží na dne Dlhej kotliny vo Veľkej Studenej doline pod Východnou Slavkovskou vežou. Jeho nadmorská výška je 1 898 m n. m. Je to stále bezprítokove pleso. Vyteká z neho potok ktorý napája Vareškové oko a neskôr Vareškové pleso. [1][2]
| Dlhé pleso | |||
| Dlhé pleso vo Veľkej Studenej doline | |||
| pleso | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Tatry | ||
| Okres | Poprad | ||
| Súradnice | 49°10′28″S 20°10′15″V | ||
| Hĺbka | 7,2 m | ||
| Rozloha | 0,0116 km² (1 ha) | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška hladiny | 1 898 m n. m. | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Jeho pomenovanie vystihuje podlhovastý tvar. Pleso postupne zavaľujú zlomiská zo Slavkovských veží. V staršej nemeckej literatúre sa pleso volá Generisch See, na počesť Samuela Generischa, ktorý bol lekárom v Kežmarku a patril medzi prvých bádateľov rastlinstva vo Vysokých Tatrách.[1]
Turistika
Veľkou Studenou dolinou vedie po 
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
