Nižné Temnosmrečinské pleso
Nižné Temnosmrečinské pleso (poľ. Niżni Ciemnosmreczyński Staw, nem. Unterer Smrečiner See, maď. Alsó-Szmrecsini-tó) je pleso na druhej terase Temnosmrečinskej doliny v komplexe Kôprovej doliny, poniže druhého, podstatne menšieho plesa rovnakého mena vo Vysokých Tatrách. Je to tretie najväčšie a najhlbšie pleso na Slovensku.[1]
Nižné Temnosmrečinské pleso | |||
pleso | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Tatry | ||
Okres | Poprad | ||
Súradnice | 49°11′35″S 20°01′47″V | ||
Hĺbka | 37,8 m | ||
Rozloha | 0,1210 km² (12 ha) | ||
Odtok vody | Temnosmrečinský potok | ||
Nadmorská výška hladiny | 1 674 m n. m. | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Nižné Temnosmrečinské pleso | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rozloha
Má rozlohu 12,10 ha, hĺbku 37,8 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 674 m n. m..[2]
Názov
Názov vyplýva z polohy v Temnosmrečinskej doline. V spodnej časti je starý smrekový les, ktorý svojou hustotou a výškou pôsobí tmavým, temným dojmom. Nižné Temnosmrečinske pleso býva v starších prameňoch spomínané ako Pribylinské pleso ( Pibiliner See), lebo ležalo v chotári obce Pribylina. Poliaci ho volali Przybylińskie Jezioro a Maďari Pribilinai-tó. [1]
Zaujímavosť
Prvé merania plesa v roku 1750 urobil Georg Pongratz, ale výsledky boli veľmi nepresné. Jakub Buchholtz 26. augusta 1751 overoval (na základe legiend) či je pleso odlivom a prílivom spojené s morom. Jeho pozorovania ukázali, že to nie je možné.
Turistika
Možno ho navštíviť v období od 16. júna do 31. októbra z Podbanského alebo z rázcestia Tri studničky pod Kriváňom cez Kôprovú dolinu.
- po
značke z Troch studničiek - po
značke z rázc. Nad Bytom - po
značke z rázc. Hlinská dolina, ústie - po
značke z rázc. Pod temnými smrečinami
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.