Pleso nad Skokom

Jeho názov vyplýva z bezprostrednej blízkosti vodopádu. Vodopád Skok je v nemeckom názvosloví Schleierwasserfall, v maďarskom Fátyolvízesés (závojový vodopád). Pomenovali ho spišskonovoveskí prírodovedci Július Geyer a Martin Róth, ktorí tu v roku 1877 robili zoofenologické pozorovania. Okolo polovice 19. storočia bolo toto pleso jediné v Mlynickej doline, o ktorom sa samostatne hovorilo ako o Mlynickom plese. Pravdepodobne preto, lebo v tom čase nemalo meno. Ostatné plieska v doline tiež neboli pomenované a boli len plieska. Vtedy bolo najväčšie v doline. Časom sa zmenšilo. Potok z neho vytekajúci poškodil kamenný val a zapríčinil odtok väčšej časti vody. Pleso kedysi malo až 3 ha.[1]

Nadmorská výška 1 801 m n. m., rozloha 0,735 ha, hĺbka 1,2 m, rozmery 158x80 m.[2]

Zo Štrbského Plesa okolo hotela FIS po turistickej značke hore Mlynickou dolinou. Okolo Vodopádu Skok vystupujeme po chodníku zabezpečenom fixnými reťazami na dolinovú terasu k plesu. Od plesa je pekný výhľad na hrebeň Satana v Hrebeni bášt.

1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pleso nad Skokom

• Turistická cesta k plesu
• Poloha na turistickej mape