Červené pleso

Červené pleso v staršej literatúre Červené pleso kežmarské, Červené kežmarské pleso (poľ. Czerwony Staw, nem. Roter See, maď. Vörös-tó) je najväčšie z plies v Červenej doline na jej dolnom stupni, bezprostredne nad jazerným prahom.

Červené pleso
Červené pleso kežmarské
pleso
Štát Slovensko
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Súradnice 49°12′48″S 20°12′51″V
Dĺžka 0,066 km
Šírka 0,035 km
Hĺbka maximálna: 1,2 m
Rozloha 0,0019 km² (0 ha)
Nadmorská výška 1 811 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Rozloha

Má veľmi premenlivú pobrežnú líniu, vďaka ktorej často mení svoje rozmery. Má rozlohu 0,1820 ha je 66 m dlhé a 35 m široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 1,7 m. Má objem 1 261 m³. Leží v 1 811 m n. m..[2]

Červená dolina s plesami. Nad jazerným prahom je Červené pleso. Nad dolinou je Jahňací štít. V poľskom názvosloví sa používa Jagnięca Dolina
Červená dolina. Na obrázku hore je Belasé pleso v dolnej časti je takmer vyschnuté Červené pleso.
Červené pleso v horúcich letných dňoch takmer vysychá

Názov

Zdanlivo červenkasté sfarbenie vody niektorí vedci, ktorí navštívili dolinu, vysvetľovali pobrežným porastom červeného lišajníka Lecidea confluens alebo obsahom železa v jazernej vode. Pozorný pozorovateľ však zbadá, že skaly v piesku majú jemnoružovú patinu, od ktorej zdá sa byť voda trochu červenkavá. Zdá sa, že je to skutočne tak, ale k tomu môže prispievať aj hra svetla a farieb, ktoré sa odrážajú od hladiny plesa.[2]

Okolité vrcholy

Vodný režim

Z plesa vyteká Červený potok. Pleso v horúcich letách takmer vysychá. Rozmery plesa v priebehu času znázorňuje tabuľka:

Rok Meranie vykonával Rozloha
ha
Dĺžka
m
Šírka
m
Hĺbka
m
[3] Józef Szaflarski 0.189 60 40 1.3
1956 [3] [3] 48 25 [3]
1961-67 Pracovníci TANAPu 0.190 66 35 1.2
2005[4] Gregor Pacl 0.1820 [3] [3] 1.7

Turistika

Východiská

Vstup do doliny: z autobusovej zástavky Biela voda chodníkom po značke cez Šalviový prameň na Chatu pri Zelenom Plese, odkiaľ pokračuje smerom na severozápad serpentínami do Červenej doliny.

Referencie

  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. údaj v tomto zdroji nie je uvedený
  4. Kolektív autorov:Tatry príroda, Nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, 2010, 650 s.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené pleso na českej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.