Vyšné Kozie pleso

Vyšné Kozie pleso (poľ. Wyżni Kozi Staw), nem. Oberer Gemsensee, maď. Felső Zergetó. Hoci sa spravidla spomína len jedno pleso, v skutočnosti sú dve v približne rovnakej nadmorskej výške. Spomína ich vo svojom poľskom sprievodcovi Józef Nyka[2], ale aj historik Ivan Bohuš[3], ktorý uvádza, okrem iného, že ich v sprievodcoch spomína Arno Puškáš ako severné a južné Vyšné Kozie pleso a Miloš Janoška, ktorý hovorí síce o jednom, no dvojitom Vyšnom Kozom plese. Pleso sa nachádza na dne V úvalu najvyššej časti Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Nad nim je hlavný hrebeň Tatier od Štrbského štítu po Hlinskú vežu, Capie veže a Zadná Bašta. Pleso je v nadmorskej výške 2 109 m n. m., plocha 5 120 m², hĺbka 3,3 m.

Vyšné Kozie pleso
pleso
Keď je málo vody sú dve.
Štát Slovensko
Okres Poprad
Mesto Štrba
Súradnice 49°10′06″S 20°2′43″V
Dĺžka 0,150 km
Šírka 0,075 km
Hĺbka maximálna: 3,2 m
Rozloha 0,005120 km² (1 ha)
Nadmorská výška hladiny 2 109 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Zdá sa, že Kozie plesá pomenovali pastieri a sú ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu bezmenného plesa (Nižného Kozieho plesa) tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, Zergetó – Kamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.[3]

Turistika

Pleso sa nachádza ďaleko od turistického chodníka, ktorý vedie Mlynickou dolinou. Veľmi slabo ho vidieť z Bystrého sedla.

Referencie
  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. Józef Nyka: Tatry słowackie. Przewodnik. Wyd. II. Latchorzew: Wyd. Trawers, 1998. ISBN 83-901580-8-6.
  3. Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.