Capie pleso

Má podobné pomenovanie a význam, ako susedné Kozie plesá. Súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov - capov v Mlynickej doline. V nemeckom a maďarskom jazyku má iný názov. Tieto pomenovania navrhol prof. Martin Róth (1841-1917) a schválil ich Uhorský karpatský spolok. Urobil tak na počesť jeho významného člena a zakladateľa Štrbského Plesa Jozefa Szentiványiho (1817–1905). Jeho zásluhou, okrem iného, bol vybudovaný turistický chodník do Mlynickej doliny, nové chodníky od Štrbského plesa na Podbanské a na Kriváň a chodník na Ďumbier v Nízkych Tatrách.[2]

V blízkosti Capieho lesa v Mlynickej doline sa 25. júna 1979 odohrala jedna z veľkých horských tragédií. V tento deň tu havaroval vrtuľník Ministerstva vnútra Mil Mi-8, v ktorom zahynuli horskí záchranári, Štefan ESTOČKO, Pavol HUSKA, Bernard JAMNICKÝ, Martin HUDÁK, a piloti Mjr. Vladimír BAČÁK, Mjr. Václav DVOŘÁK. Záchranár Milan KRIŠŠÁK zomrel niekoľko dní po nehode.[3]

Od Štrbského plesa, okolo športového areálu po žltej turistickej značke, kde sa začína turistický chodník, ktorý vedie k vodopádu Skok. Potom chodník pokračuje okolo Plesa nad Skokom. Z ľavej strany sú úbočia Štrbského Soliska, Malého Soliska, Veľkého Soliska, na pravej strane na Hrebeni bášt dominuje Satan. Chodník pokračuje až ku Capiemu plesu. Žltá turistická značka, ďalej vedie do Bystrého sedla a do susednej Furkotskej doliny.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Capie pleso

1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
3. Reportáž Jána Čomaja

• Poloha na turistickej mape
• Treking
• Turistika