Česko-Slovensko

Česko-Slovensko[pozn 2] (často písané aj ako Československo, čo je český a do roku 1990 aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ[1], nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary[2]) bol zvrchovaný štát v Strednej Európe, ktorý vznikol ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska koncom októbra 1918. [3] Existoval do decembra 1992, kedy došlo k jeho mierovému rozdeleniu na dva nezávislé štáty: Česko a Slovensko.

Česko-Slovensko
(Československo)
↓ 1918 – 1939
1945 – 1992		 ↓

vlajka
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia
Rozloha
140 446 km² (1921)
127 900 km² (1992)
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
14 723 854 (1930)
15 576 550 (1991)
Národnostné zloženie
Česi, Slováci, Nemci (23%, 1921), Maďari (5,5%, 1921), Rusíni (3,4%, 1921), Židia (1,3%, 1921), Poliaci, Rómovia a i.
čeština, slovenčina (úradné jazyky)[pozn 1]
Štátny útvar
demokratická republika (1918 – 1939)
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948)
ľudovodemokratická republika (1948 – 1960)
socialistická republika (1960 – 1968)
federatívna socialistická republika (1969 – 1990)
federatívna republika (1990 – 1992)
Vznik
Zánik
31. decembra 1992 (rozdelenie ČSFR)
Predchádzajúce štáty:
Rakúsko-Uhorsko
Krajiny českej koruny
Dočasná česko-slovenská vláda
Huculská republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
 Nástupnícke štáty:
Česko
Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919
Česko-Slovensko v rokoch 1920 – 1938
Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky)
Česko-Slovensko v rokoch 1969 – 1990
Dobové predmety
Kupónová známka z ČSFR
Tomáš Garrigue Masaryk
Milan Rastislav Štefánik
Edvard Beneš

V rokoch 1939 až 1945, kedy bolo násilne rozdelené a čiastočne včlenené do Nacistického Nemecka, prestalo de facto existovať, i keď v exile fungovala dočasná vláda.

Medzi rokmi 1948 a 1990 bolo Česko-Slovensko súčasťou Východného bloku, ktorý sa vyznačoval príkazovou ekonomikou. Od roku bolo členom hospodárskeho zoskupenia známeho ako Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od mája 1955 tiež členom vojenského paktu Varšavská zmluva. V roku 1968 nastáva obdobie politického odmäku, známe ako Pražská jar, ktoré bolo násilne ukončené, keď Sovietsky zväz za asistencie viacerých krajín Varšavskej zmluvy vtrhol do krajiny. V roku 1989 dochádza v celej Európe k pádu komunizmu a marxisticko-leninských vlád; československá vláda bola zosadená počas nekrvavej Nežnej revolúcie. Následne dochádza k liberalizácii ekonomiky a rozpadu štátu k 1. januáru 1993 na dva samostatné štáty Česko a Slovensko.

Dejiny

Periodizácia

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):

Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.

2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):

Udalosti

Politická geografia

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:

  • v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
  • na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
  • v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:

Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia

Štát mal pretiahnutý, podlhovastý tvar (od východu na západ mal do roku 1939/1945 približne 950 km, priemerná šírka územia bola len okolo 150 km).

Náboženstvo

V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj českobratrská církev evangelická, cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj evanjelická cirkev augsburského vyznania, reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.

Počas komunistickej totality v rokoch 1948 až 1989 v Československu prevládal štátny ateizmus. Cirkvi boli prenasledované. Známy je napríklad násilný prechod gréckokatolíkov na pravoslávie. Z obdobia prenasledovania cirkví v Československu sú známy viacerý mučeníci napríklad Josef Toufar, Titus Zeman, Pavol Peter Gojdič, Ján Vojtaššák a ďalší.

Príroda

Dobové oficiálne názvy
  • 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
  • 14. 11. 19181  –  5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne s pomlčkou); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
  • 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [4]; zaužívaná skratka bola ČSR
  • 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
  • (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
  • 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
  • 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
  • 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR

1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

Štátne symboly

Zriadenie
  • 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
  • jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
  • 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
  • 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
  • 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
  • 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
  • 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

Ústavy

Hlavné mestá

Administratívne členenie

Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)

Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:

Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)

Členenie bolo takéto:

  • dnešné Česko: ako 1918 – 1922
  • dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)

Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)

Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):

  • Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
  • Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
  • Krajina Slovenská/Slovenská krajina  – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
  • Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)

Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)

Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).

Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)

Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

Pozri aj: okres, obec, obvod

Predstavitelia

Hospodárstvo a politika

Literatúra

Poznámky
  1. 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
  2. Česko-Slovensko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg). uvádza štát pod heslom „Česko-Slovensko“, alternatíva „Československo“ nie je spomenutá.

Referencie
  1. česko-slovenský. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 96. ; Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4.
  2. JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  3. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
  4. Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky, (posledný príspevok)

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.