Krajinské zriadenie
Krajinské zriadenie (po česky zemské zřízení) je názov územno-správneho členenia Česko-Slovenska v rokoch 1928 – 1939 (na Slovensku z väčšej časti až do 31. 12. 1939) a čiastočne aj v rokoch 1945 – 1949.
Toto zriadenie na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nahradilo župy a v Česku administratívny systém zdedený z bývalej rakúskej monarchie. Pôvodný „plán“ bol zaviesť aj v Česku (veľ)župy, no keď sa zistilo, že by v niektorých z nich mali prevahu Nemci, upustilo sa od tohto plánu a postupne sa prišlo s myšlienkou krajinského zriadenia.
Charakteristika
Zavedené bolo zákonom číslo 125/1927 Zb. o organizácii politickej správy s účinnosťou od 1.7.1928 (v Česku až 1.12.1928), ktorým sa prvýkrát zaviedla jednotná politická správa na celom území Česko-Slovenska. Župy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ako aj Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, sa zrušili a územie Česko-Slovenska bolo rozdelené na štyri krajiny/zeme:
- Česká zem (po česky Země Česká)
- Moravsko-sliezska zem (vtedy písané Moravskosliezska; po česky Země Moravskoslezská)
- Slovenská krajina
- Podkarpatskoruská zem (tzv. „samosprávne územie Podkarpatskej Rusi“ – čisto formálny titul; od 1. 1. 1939 sa nazývala Karpatská Ukrajina)
Tieto sa ďalej delili na okresy. Okresy s drobnými zmenami ostali tie isté ako predtým (po drobných zmenách ich bolo 77).
Každá krajina bola samostatnou právnickou osobou, samospráva (okresná a krajinská) bola poštátnená, volené orgány sa podriadili úradníkom menovaným vládou, policajná a trestná právomoc správnych úradov bola zvýšená.
Slovensko spravoval Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom. Účasť občanov na správe krajiny malo predstavovať Krajinské zastupiteľstvo ("kvázi-parlament").
Orgány
Orgány krajín:
a) menované orgány:
- krajinský prezident
- krajinský viceprezident
- úradníci krajinského úradu
b) volené orgány (funkčné obdobie 6 rokov):
- Krajinský výbor (12-členný) – orgán Krajinského zastupiteľstva
c) sčasti menované, sčasti volené orgány (funkčné obdobie 6 rokov):
- Krajinské zastupiteľstvo
- krajinské komisie
Orgány okresov boli analogické.
Vývoj v rokoch 1938 – 1948
Po obsadení častí dnešnej Bratislavy Nemeckom v októbri 1938, po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938, ktorou bola významná časť južného Slovenska pripojená k Maďarsku, a po maďarskej okupácii východného Slovenska v marci 1939 jednak zanikli početné okresy a jednak na území Slovenska vzniklo niekoľko nových okresov (a to nariadením č. 175 z 18. júla 1939). Územia získané Poľskom v októbri 1938 (aj spolu s územím Oravy a Spiša, ktoré Poľsko získalo v roku 1920) boli k Slovensku opäť pripojené v októbri 1939 (formálne ústavným zákonom z 22. decembra 1939) a včlenené do príslušných okresov.
Krajinské zriadenie na Slovensku zaniklo 31.decembra 1939 zákonom z 25. júla 1939, ktorým sa zriadili župy (pozri župa (Slovenská republika 1939 – 1945)), hoci krajinské zastupiteľstvo bolo rozpustené už v novembri 1938 (nahradené Slovenským snemom). V Protektoráte Čechy a Morava boli krajinské zastupiteľstvá rozpustené rozhodnutím protektorátnej vlády 13. mája 1940.
Rozdelenie (formálne) Česko-Slovenska na krajiny (už len tri, lebo Podkarpatská Rus pripadla Sovietskemu zväzu) bolo obnovené roku 1945 a trvalo až do zavedenia krajov začiatkom roka 1949.