Ústava Slovenskej republiky (1939)

Ústava Slovenskej republiky, prijatá ústavným zákonom čís. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky, bola ústava 1. Slovenskej republiky prijatá Slovenským snemom 21. júla 1939, vyhlásená a účinná od 31. júla 1939.[1] Ústava uzákonila nový oficiálny názov štátu („Slovenská republika“) namiesto od 14. marca 1939 používaného názvu „Slovenský štát“.

Po Mníchovskej dohode bol prijatý ústavný zákon 299/1938 o autonómii Slovenskej krajiny. 14. marca 1939 prijal Snem Slovenskej krajiny zákon o samostatnom Slovenskom štáte 1/1939 a 21. júla 1939 bola prijatá ústava Slovenskej republiky ako ústavný zákon 185/1939. Obsahovala 13 hláv a 103 paragrafov, bol v nej zakotvený vodcovský princíp, vedúca úloha HSĽS, rozhodujúci vplyv katolíckej cirkvi, štátnymi orgánmi boli prezident, vláda a snem Slovenskej republiky, povinnosti jednotlivca boli na úkor jeho práv a slobôd.

Poznámka

Uznaním neplatnosti mníchovskej dohody ab initio (tzn. od samého začiatku) zo strany jej signatárov (t. j. Francúzskym národným výborom de iure 29. septembra 1942,[2] vládou Spojeného kráľovstva de facto 5. augusta 1942,[3] vládou Talianskej republiky de iure 26. septembra 1944,[4] vládou Nemeckej demokratickej republiky de facto 23. júla 1950 a de iure 17. marca 1967[5] a napokon vládou Spolkovej republiky Nemecko v plnom rozsahu de iure 11. decembra 1973[6]) boli všetky právne akty prijaté po prijatí mníchovskej dohody uznané za de iure neplatné ab initio, t. j. vrátane Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939, ako aj zákona č. 1/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte, na základe ktorého vznikol Slovenský štát. Tento právny stav trvá do súčasnosti; súčasná Slovenská republika nie je právnym ani ideologickým nástupcom Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945.

Referencie
  1. Ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky. Slovenský zákonník. Ročník 1939, čiastka 41, vydaná 31. júla 1939, s. 375-384.
  2. Journal officiel de la France combattante. 30 septembre 1942, p. 55-56. Porovnaj: TÁBORSKÝ, Eduard. Naše věc : Československo ve světle mezinárodního práva za druhé světové války. Praha : Melantrich, 1946, s. 54.; BENEŠ, Edvard. Šest let exilu a druhé světové války. Praha : Družstevní práce, 1946, s. 468-469.
  3. Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. In Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 1. Porovnaj: House of Commons Debates. 05 August 1942, vol. 382, cols. 1004-1005. [cit. 2018-04-05].
  4. TÁBORSKÝ, Eduard. Naše věc : Československo ve světle mezinárodního práva za druhé světové války. Praha : Melantrich, 1946, s. 57.
  5. KOPAL, Vladimír. Počáteční neplatnost mnichovské dohody. In Právnik : teoretický časopis pro otázky státu a práva. Praha : Antonín Renn, 1971, roč. 110, č. 9, s. 734-735.
  6. Vyhláška ministra zahraničních věcí č. 37/1974 Sb. ze dne 3. října 1974 o Smlouvě o vzájemných vztazích mezi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Německa. Sbírka zákonů : Československá socialistická republika. Ročník 1974, částka 17, vydána dne 18. října 1974, s. [317]-320.

Použitá literatúra
  • Podolec, Ondrej (2015), „Politický systém Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945“, in Hradská, Katarína; Kamenec, Ivan, Slovenská republika 1939 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Veda, str. 105-152, ISBN 978-80-224-1351-0

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.