Najstarší paleolit na Slovensku

Tomuto obdobiu geologicky zodpovedá (nie len na Slovensku):

• od 2,588 mil. rokov pred Kr.:
  • štvrtohory (alebo od 1,806 mil. rokov)
  • ľadová doba so striedajúcimi sa glaciálmi (ľadovými dobami) a integlaciálmi (interglaciálmi)
• koniec pliocénu (do 1,806 mil. pred Kr.) a starý pleistocén (1,806 mil. rokov – 0,781 mil. rokov pred Kr.)

Našli sa početné archeozoologické nálezy (najmä mamuty). Pre nálezy primátov (okrem človeka) je významné nálezisko Devínska Nová Ves:

• 25 – 15 miliónov rokov starý je nález troch (?siedmich) kostier pliopiteka ((Epi)Pliopithecus Vindobonensis – nadčeľaď pliopitekoidovce – infrarad úzkonosovce) z roku 1952 z tzv. Zapfeho štrbiny v stokerauskej vápenke v Devínskej Novej Vsi. Dnes je uložený vo viedenskom múzeu prírodných dejín Naturhistorisches Museum Wien. Čeľaď pliopitekov má podľa niektorých názorov kľúčový význam pri počiatkoch evolúcie človeka.
• Celosvetový význam má nález hominoidovca (ľudoopice v širšom zmysle) z náleziska Sandberg z Devínskej Novej Vsi. Je nález starý 14 – 10 miliónov rokov pred Kr. Ide o zuby druhu Griphopitecus suessi (v minulosti Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini; pozri dryopitekovité). Nález bol opísaný roku 1902. Tunajšie nálezy dali druhu meno.

Za zmienku stojí problematický nález z roku 1951 v hnedouhoľnej bani v Novákoch. Našla sa tam údajne kostra samice s mláďaťom, ktorá by podľa veku geologickej vrstvy mohla patriť do rodu Sivapithecus (Ramapithecus). Miestny vedúci pracovník dal kostru zničiť.[1]

Z tohto obdobia nálezy druhu človek z územia Slovenska (zatiaľ) nie sú, čo je spôsobené tým, že pri pohľade na geologickú štruktúru Slovenska chýbajú uloženiny zo starého (spodného) pleistocénu, čo spôsobuje, že je vôbec problém na Slovensku odlíšiť koniec pliocénu a začiatok pleistocénu. Treba dodať, že jeden nález bol, a to dokonca nález lebky, ale sa stratil. Bol (by) to najstarší hominidný pozostatok v Európe (pozostatok druhu Homo erectus ešte predtým ako sa z neho vyvinul Homo heidelbergensis). Išlo o nález lebečnej časti hlavy (zrejme druhu Homo erectus) s mohutne vyvinutými nadočnicovými oblúkmi a značne šikmým čelom. Našiel sa v Grünapfelovom kameňolome v Spišskom Dreveníku (dnes Spišské Podhradie) v geologických vrstvách rozhrania treťohôr a štvrtohôr (teda okolo 1,8 milióna rokov pred Kr.) spolu s ďalšími kosťami. Lebka sa stratila po druhej svetovej vojne.[2]