Socializmus v Česko-Slovensku

Ústava vyhlásila víťazstvo robotníckej triedy. Česko-slovenská republika je v nej definovaná ako ľudovodemokratický štát vo forme diktatúry proletariátu, zdrojom moci sa stal pracujúci ľud pod vedením Komunistickej strany Česko-Slovenska. Zakotvuje predpoklady nového hospodárskeho zriadenia formou znárodnenia. Obsahuje sociálne práva (právo na prácu a odmenu za vykonanú prácu).

Ústava definuje Česko-Slovensko už ako socialistický štát, v plnom znení Československá socialistická republika (ČSSR), založená na pevnom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie; v jeho čele je robotnícka trieda. V článku 4 je definované, že vedúcou silou v spoločnosti a štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Česko-Slovenska, „dobrovoľný bojový zväzok najuvedomelejších a najangažovanejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie“.

Počas obdobia tzv. Pražskej jari v roku 1968 bolo zvolené nové vedenie KSČ, ktoré na čele s Alexandrom Dubčekom v tzv. obrodnom procese smerovalo socialistický štát k širšej demokratizácii a angažovanosti občanov. Tieto snahy boli násilne zastavené vojenskou intervenciou Varšavskej zmluvy.

Nepresadil sa odkaz Alexandra Dubčeka z obdobia snáh o socializmus s ľudskou tvárou na jar 1968 (interview v 1988 pre taliansky denník LÚnitá):

„Komunistická strana musí starostlivo pozorovať a hodnotiť a socialistický štát praktickými opatreniami výsostne dbať (až po precízne zákonodárne akty), aby fungovanie celého spoločenského systému socializmu na každom stupni činorodo každým dňom fakticky stvrdzovalo, že naozaj ľud je zdrojom všetkej moci v tomto zriadení. Preto by sa mala plne prejaviť jeho samospráva, jeho samorozvoj a samoriadenie. Rozloženie moci zabezpečiť tak, a aby sa nedala nijako zneužiť. Zabránenie recidív minulosti má dbať, aby v celom mechanizme moci nedošlo k prílišnému sústredeniu moci do jedného článku, vrátane jednotlivca. Viesť mocou, autoritou myšlienky, nie mocou násilia, represie. Zdá sa to byť samozrejmosťou, ale skutočnosť je ťažšia, zložitejšia, čo prax zreteľne potvrdzovala. Právne normy musia dať dostatočné, nezviklateľné záruky proti návratu starých metód subjektivizmu, voluntarizmu a mocenskej ľubovôle. Práve socialistická demokracia musí prakticky, denne utvárať ten najširší priestor pre činorodosť každého jednotlivca, každého kolektívu, každého článku riadenia, aby ľudia mali možnosť premýšľať, vyjadrovať svoje názory. To musí byť prizmou kádrovej politiky bez „stropu“ nomenklatúr, kde rozhodujúcim kritériom je všestranná kvalifikovanosť. Ľud, masa má právo vyberať so svojich zástupcov a vedúcich, má právo ich kontrolovať a odvolávať. Samospráva ľudu by mala mať adekvátne orgány nielen na realizáciu, ale aj pre samotné utváranie štátnej politiky. Aj komunistická strana si musí svoje vedúce postavenie v spoločnosti zabezpečiť demokratickými politickými prostriedkami, aby ľud jej vedúce miesto dal dobrovoľne, na základe dôvery a príťažlivosti obsahu jej politiky.“ Snaha o premenu socializmu v ČSSR v období roku 1968 na socializmus s ľudskou tvárou vytvorila nové nádeje nielen v spoločenstve socialistických štátov, ale aj v politických snahách socialistických a komunistických hnutí na Západe."

Pokus o vytvorenie „socializmu s ľudskou tvárou“ bol potlačený vojensky intervenciou spojeneckých armád Varšavskej zmluvy v suverénnom štáte ČSSR 21. augusta 1968 a následnou „normalizáciou“ politických a spoločenských pomerov od roku 1969.

Po roku 1968 v „normalizačnom období“ bolo zabrzdené úsilie o demokratizáciu spoločnosti. Vznikali stranícke čistky, kontrolovali sa masovokomunikačné prostriedky, zároveň však platila nová Ústava ČSSR ako štátu dvoch rovnoprávnych národov, žijúcich vo federatívnom usporiadaní ČSR a SSR; centralizovaná štátna a vládna moc vychádzala ďalej z princípov vedúcej úlohy KSČ.

Samotná spoločnosť vytvárala tlak na tzv. prestavbu podľa vzoru perestrojky M.Gorbačova v ZSSR. Nereflektovanie týchto snáh vedením KSČ v roku 1989 vyústili do všeobecnej nespokojnosti v spoločnosti (členov KSČ bolo 1,5 milióna, t. j. 10 % občanov).