Marxizmus-leninizmus

Marxizmus-leninizmus je prúd v rámci ortodoxného marxizmu, ktorého základy položil ruský boľševický revolucionár Vladimir Iľjič Lenin v rokoch 1902 – 1923 (pozri leninizmus) a ktorý ďalej rozvinuli jeho pokračovatelia. V socialistických štátoch sovietskeho typu (ZSSR, východný blok) bol marxizmus-leninizmus povýšený na úroveň štátnej ideológie. Vyznačuje sa tým, že historicky a vedecky podmienené učenie marxizmu transformoval na prehľadný systém relatívne jednoduchých poučiek nerealisticky prispôsobených momentálnym politickým záujmom, čím sa oddialil od reality a v dôsledku toho značne dogmatizoval.[2]

Vladimir Iľjič Lenin bol v zmysle marxizmu-leninizmu pokladaný za jediného skutočného myšlienkového následníka Karla Marxa[1]

Termín marxizmus-leninizmus vstúpil do oficiálnej sovietskej terminológie až po smrti Josifa Vissarionoviča Stalina v roku 1953, hoci neoficiálne sa tento výraz používal prinajmenšom už od roku 1928. Rozumelo sa ním spojenie marxizmu a leninizmu, ktorý bol považovaný za rozvinutie a aplikáciu marxizmu v ruských a sovietskych podmienkach.[3][4] Termínom marxizmus-leninizmus-stalinizmus[pozn 1] sa v rokoch 1945 – 1955 (t. j. vo vrcholnej fáze Stalinovho kultu osobnosti, do začiatku destalinizácie) označoval marxizmus v podobe, do akej ho rozvinul Lenin a Stalin; prakticky ide o synonymum marxizmu-leninizmu.[6]

Ideologické jadro marxizmu-leninizmu tvorí viera v nevyhnutnosť zvrhnúť kapitalizmus cestou komunistickej revolúcie, nastolenie diktatúry proletariátu, a potrebu vedúcej strany podporovať toto úsilie.

Z pohľadu marxistov: Vo svojej celistvosti, zovretosti a dôslednosti vytvára súčasný materializmus a súčasný vedecký socializmus ako teóriu a program robotníckeho hnutia. Marxizmus-leninizmus je teoretickým základom praktickej činnosti revolučnej strany robotníckej triedy a slúži ako návod na konanie v triednom boji, v socialistickej revolúcii a pri budovaní socializmu a komunizmu.

Stúpenec marxizmu-leninizmu je marxista-leninista[7] alebo marx-leninista.

Dejiny

Lenin nikdy nepoužil termín leninizmus ani marxizmus-leninizmus. Niektoré Leninove myšlienky sa odchyľovali od klasického marxizmu. Boľševistickí komunisti považovali toto za pokrok marxizmu vytvorený Leninom. Po Leninovej smrti bola jeho ideológia pomenovaná leninizmus a neskôr marxizmus-leninizmus a zároveň sa stala oficiálnou ideológiou Sovietskeho zväzu, jeho spojencov a komunistických strán po celom svete.

Filozofia marxizmu-leninizmu

Filozofia marxizmu-leninizmu je oficiálna filozofia počas vlády komunistických režimov; v bývalom Česko-Slovensku v rokoch 1948-1989. Je to súčasť a teoretická základňa marxizmu-leninizmu. Považovala sa za jedinú správnu filozofiu, najmä v porovnaní s tým, čo označovala výrazom buržoázna filozofia.

Marxisticko-leninská teória štátu a práva

Marxisticko-leninská teória štátu a práva je skúmanie všeobecných zákonitostí vzniku a vývoja štátu a práva ako súčastí ideologickej nadstavby spoločnosti. Odhaľuje hlavné, typické črty, ktoré charakterizujú štát a právo z hľadiska ich účelu a fungovania za určitých historických typov výrobných vzťahov, skúma zákonitosti revolučného striedania jednotlivých historických typov štátu a práva a rozpracováva tézy, kategórie a pojmy spoločné pre jednotlivé čiastkové vedy o štáte a práve.

Pozri aj

Poznámky
  1. Nezamieňať s pojmom stalinizmus, ktorým sa zaužíval v 30. rokoch na Západe na označenie Stalinom vytvoreného a udržiavaného politického systému (1929 – 1953). V ZSSR sa tento pojem začal používať až s nástupom destalinizácie v roku 1956.[5]

Referencie
  1. Marxism-Leninism [online]. In JOHNSON, Elliott – WALKER, David – GRAY, Daniel. Historical dictionary of Marxism. 2nd ed. Lanham, MD; London : Rowman & Littlefield, 2014 [cit. 2020-07-20]. ISBN 978-1-4422-3798-8, p. 282.
  2. BLECHA, Ivan. marxismus-leninismus. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). Filosofický slovník. 2. rozš. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 259.
  3. Marxism-Leninism [online]. In WILCZYNSKI, Jozef. An encyclopedic dictionary of Marxism, socialism and communism. Berlin; New York, NY : de Gruyter, 1981 [cit. 2020-07-20]. ISBN 3-11-008588-7, p. 343.
  4. Leninism [online]. In WILCZYNSKI, Jozef. An encyclopedic dictionary of Marxism, socialism and communism. Berlin; New York, NY : de Gruyter, 1981 [cit. 2020-07-20]. ISBN 3-11-008588-7, p. 315.
  5. Stalinism [online]. In WILCZYNSKI, Jozef. An encyclopedic dictionary of Marxism, socialism and communism. Berlin; New York, NY : de Gruyter, 1981 [cit. 2020-07-20]. ISBN 3-11-008588-7, p. 565.
  6. Marxism-Leninism-Stalinism [online]. In WILCZYNSKI, Jozef. An encyclopedic dictionary of Marxism, socialism and communism. Berlin; New York, NY : de Gruyter, 1981 [cit. 2020-07-20]. ISBN 3-11-008588-7, p. 344.
  7. marxizmus-leninizmus [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. ISBN 80-224-0750-X

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.