Ústavná listina Československej republiky

Ústava Československej republiky z roku 1920, oficiálne nazývaná Ústavná listina Československej republiky, bola ústava prijatá Dočasným Národným zhromaždením 29. februára 1920 ako ústavný zákon č. 121/1920 Zb. s účinnosťou od 6. marca 1920.

Posledná stránka vydania z roku 1923

Štrukturálna skladba Ústavy ČSR pozostávala z týchto častí:

  • slávnostná preambula,
  • uvodzovací zákon,
  • 6 hláv ústavy.

Ústavná listina sa skladá z týchto 6 hláv:

  1. Všeobecné ustanovenia.
  2. Zákonodarná moc. Zloženie a pôsobnosť Národného zhromaždenia a jeho oboch snemovní.
  3. Vládna a výkonná moc.
  4. Sudcovská moc.
  5. Práva a slobody, ako aj občianske povinnosti.
  6. Ochrana národných, náboženských a rasových menšín.

Podľa § 1 ods.1 ústavnej listiny „Ľud je jediným zdrojom všetkej štátnej moci v ČSR“. Československá republika je tu definovaná ako demokratická republika. Jej hlavou bol prezident, volený parlamentom. Voľbu prezidenta ČSR upravuje č.161/1920 Zb.z. Právomoci prezidenta republiky upravuje § 64. Preambula vychádza zo vzoru ústavy Spojených štátov amerických a začína slovami „My, národ československý“. Ustanovenie § 4 sa týka českého a slovenského jazyka. Bola jedinou ústavou v strednej Európe, ktorá bola po celú dobu svojej platnosti dodržiavaná. Tvorcovia ústavy sa inšpirujú modernými ústavnými vzormi. Vzory ústav boli – ústavy dohodových štátov, decembrová, belgická, ústava Weimarskej republiky, anglické a švajčiarske ústavné právo. Je v nej zakotvené posilnenie právomoci vlády vo vzťahu ku prezidentovi. Je to typ tuhej ústavy na ktorej zmenu je potrebná troj pätinová väčšina každej z komôr Národného zhromaždenia. Bola historicky prvou ústavou, ktorá umožňovala všeobecné volebné právo na území Slovenska pre všetkých obyvateľov.

Návrh ústavy bol vypracovaný skupinou politikov a právnikov, medzi inými osobnosťami aj T. G. Masarykom. Po odbornej stránke na jej vznik dohliadal prof. Jiří Hoetzel, po politickej Antonín Švehla (nazývaný aj „otcom ústavy“). Spolu s Ústavou z roku 1920 boli vydané aj ďalšie zákony, ktoré rozpracovávali alebo dopĺňali v ústave zakotvené základné zásady majúce všeobecnejšiu podobu. Patrili k nim:

  • Jazykový zákon (zák. č. 122/1920 Zb. z. a n.)
  • Volebný poriadok do poslaneckej snemovne (zák. č. 123/1920 Zb. z. a n.)
  • Zákon o zložení a právomoci senátu (zák. č. 124/1920 Zb. z. a n.)
  • Zákon o volebnom súde (zák. č. 125/1920 z. a n.)
  • Zákon o župnom zriadení (zák. č. 126/1920 Zb. z. a n.)

Literatúra

  • MOSNÝ, Peter. České a Slovenské dejiny štátu a práva po roku 1918, 1. časť. Košice : Rektorát Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach, 1990. ISBN 80-7097-087-1. Kapitola II., B., 3. – Ústava ČSR z roku 1920.
  • BROSTL, Alexander. Ústavné právo SR. Plzeň : Aleš Čeněk, 2010. ISBN 978-80-7380-248-6.

Pozri aj

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.