Taenga

Taenga (pôvodný názov Taunga-hara)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Taenga
(Taunga-hara)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°22′J 143°07′Z
Miestna osada Henuaparea
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 27 km
Šírka 11 km
Rozloha 199 km² (19 900 ha)
 - súše 20 km² (2 000 ha)
Obyvateľstvo 124 (2012[1])
Hustota 6,2 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ John Buyers
 - dátum 10. marec 1803
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny 1 splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Nihiru (28,5 km na juhovýchod) a komunitný atol Makemo (33 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 650 km smerom na juhozápad.

Geografia atolu

Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 27 km a na šírku nepresahuje 11 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s podstatne väčším výskytom súše zo severnej strany.

Na juhozápadnej strane je pri jednom z ostrovčekov atolu, obývaným komunitou jediný, pomerne úzky prieliv do lagúny. Lagúna má celkovú rozlohu 169 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,36 km, jej vrchol je ponorený len tesne pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,7 až 49,2 mil. rokov.[3]

Dejiny

Na jednom zo severozápadných ostrovčekov boli nájdené pozostatky starovekých sídiel a kultúr. Dielo je z veľkej časti zničené, pravdepodobne následkom cyklónou v rokoch 1903 – 1906, ale stále dosť zachovalé, aby bolo hodnotné z archeologického a kultúrneho hľadiska. Toto miesto sa nazýva Marae Ahupoa.[4]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[5][6] Atol pomenoval „Holts Island“.[2]

Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 14. júla 1820.[7] Atol pomenoval „Yermolov“.[2]

V roku 1930 francúzsky lekár, ktorý vykonával pracovné okružné cesty po atoloch, diagnostikoval jednej z obyvateliek atolu lepru. Náčelníkom obce a obyvateľmi bola vyhnaná na jeden z ostrovčekov (v polynézčine „motu“) juhozápadného cípu atolu, kde po dlhé roky žila v ústraní a biede. Živila sa rybolovom a tým, čo jej niekedy obyvatelia komunity priniesli. Nikdy však na prekliaty ostrov nevystúpili, vždy jej nejaké potraviny a vodu hodili na breh. Po piatich rokoch bol jej stav bez adekvátnej lekárskej starostlivosti a liekov taký vážny, že si nedokázala ani zamiesiť múku s vodou na cesto, aby jej v ňom neostali kúsky z tela. Až po šiestich rokoch bola inou vládnou lekárskou expedíciou vyslobodená a umiestnená do špecializovaného centra pre pacientov s leprou „d’Orofara“ na hlavnom ostrove Tahiti. Keď ju z vyhnanstva odvážali na nosidlách, od šťastia z vyslobodenia útrap spievala francúzsku národnú revolučnú pieseň La Marseillaise.[8]

Demografia

Demografický vývoj:

V 19. storočí, keď sa Taenga stal francúzskym územím, mal asi 75 obyvateľov.[9]

V roku 2012 mal atol 124 obyvateľov, pričom drvivá väčšina sa hlási k Mormónom.[10]

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 78 83 92 81 115 96 124
Zdroj ISPF,[11] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

Najľudnatejšou osadou atolu je Henuaparea, situovaná na juhozápadnej strane neďaleko jediného prieplavu do lagúny. Komunita je v dôsledku príslušnosti k mormónom pomerne uzatvorená, jej príjmy plynú z produkcie perál a kopry.

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Taenga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.

Referencie
  1. Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie
  2. J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267
  3. Taenga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. [Marae Ahupoa - EMORY Tuamotuan Religious Structures. 1947 Bishop Museum. Bull 191, CPSH Archéologie des Tuamotu 1990, 587 FAT-1]
  5. All the Voyages round the World: from the First by Magellan, in 1520, to That of Krusenstern in 1807 par John Galt, éd. W. Lewis & Co. pour Sir R. Phillips and co., 1820, pp. 590.
  6. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  7. Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  8. Info o prípade lepry na tahitiheritage.fr
  9. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  10. The Lost Island of Saints par Yves et Kathleen Perrin, Ensign, Juin 1986, 39.
  11. ISPF, Sčítanie obyvateľstva

Externé odkazy

Zdroje
  • Tahiti Heritage
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taenga na anglickej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.