Mururoa

Aj keď Polynézania si odovzdávajú z generácie na generáciu informáciu o tom, že tento atol v ich reči nazývali Hiti-Tautau-Mai, neexistuje žiaden solídnejší záznam o trvalom osídlení atolu.

Z Európy ako prvý navštívil atol kapitán Philip Carteret na HMS Swallow v roku 1767, iba niekoľko dní po tom, ako objavil Pitcairnov ostrov. Carteret pomenoval Mururou "Bishop of Osnaburgh Island".[1] Od roku 1792 tento atol bol známy ako Matildina skala, pretože tu stroskotala anglická veľrybárska loď Matilda.[1] V roku 1826 atol navštívil Frederick William Beechey.[1]

Do širšieho povedomia sa dostal spolu s neďalekým atolom Fangataufa najmä ako francúzska atómová strelnica, na ktorej boli uskutočnené pokusné atómové výbuchy francúzskych atómových bômb. Francúzsko ich tu v rokoch 1966 až 1996 testovalo takmer dve stovky, čo vyvolalo vlnu odporu nielen v samotnej Polynézii, ale aj na celom svete. Správy o presnom počte pokusných výbuchov sa líšia medzi 175 and 181.[2][3]

Francúzsko tu svoje testy presunulo po tom, čo bývalá severoafrická kolónia Alžírsko vyhlásila samostatnosť. Francúzsko v roku 1963 odmietlo dohodu o zákaze atmosférických pokusných výbuchov atómových zbraní. Nukleárne explózie v atmosfére otvorene kritizoval napr. laureát Nobelovej ceny mieru Albert Schweitzer a odsúdila ich v júni 1972 aj historicky prvá konferencia OSN o životnom prostredí.[4]

V rovnakom roku začala protesty proti atómovým pokusom na Mururoa čerstvo vzniknutá organizácia Greenpeace. Nový Zéland a Austrália podali obvinenia proti Francúzsku na medzinárodný súd v Haagu pre obmedzovanie slobody navigácie, letectva a výskumu. V novembri 1973 Francúzsko na rokovaní Valného zhromaždenia OSN ohlásilo ukončenie atómových výbuchov v atmosfére.

Štúdia francúzskych vedcov ukázala, že v okolí sa zvýšil výskyt rakoviny štítnej žľazy. Výskum založený na 239 prípadoch rakoviny v oblasti prebiehal tri roky a ukázal, že iba asi desatina prípadov rakoviny štítnej žľazy je priamo spôsobená testami atómových zbraní.[5]

Dlhodobé pozorovanie vykazuje neklamné známky toho, že atol sa kvôli masívnemu narušeniu atómovými výbuchmi prepadá a rozpadáva. V súčasnosti funguje už len 11 z celkovo 20 namontovaných senzorov, inštalovaných pre sledovanie geomorfologických a geologických zmien. Biologické dopady sú tak rozsiahle a zložité, že je veľmi obťažné ich zhrnúť do jednoznačného súhrnného celku. Navyše fauna a flóra oblasti nebola pred skúškami dlhodobo alebo podrobne preskúmaná, teda je veľmi obťažné spoľahlivo určiť, čo je dôsledkom skúšok a čo prirodzeným vývojom.[6]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mururoa

• France's Nuclear Weapons Program na AtomicForum.org (po anglicky)
• Mururoa Veterans (po anglicky)
• France finally agrees to pay damages to nuclear test victims (po anglicky)

Francúzsky portál