Arutua
Arutua (alebo aj Ngaru-atua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Apataki (18 km smerom na východ) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 368 km na juhozápad.
| Arutua (Ngaru-atua) | |||
| atol | |||
 Snímka atolu od NASA | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Zámorská korporácia |  | ||
| Región | Tuamotu | ||
| Súradnice | 15°14′43″J 146°36′43″Z | ||
| Komunitné centrum | Rautini | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 3 m n. m. | ||
| Dĺžka | 32 km | ||
| Šírka | 27 km | ||
| Rozloha | 500 km² (50 000 ha) | ||
| - súše | 15 km² (1 500 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 680 (2012) | ||
| Pre verejnosť | Voľný | ||
| Prístup | loďou alebo lietadlom | ||
| Objaviteľ | Jakob Roggeveen | ||
| - dátum | 17. máj 1722 | ||
| Lagúna | polootvorená | ||
| Vstup do lagúny | splavný, s IALA navigáciou | ||
 Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
.jpg.webp) mapa atolu mapa atolu
| |||
| Wikimedia Commons: Arutua | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografia atolu
Atol má približne oválny tvar, s veľmi tenkým prstencom k pomere k celkovej rozlohe. Má približne 32 km na dĺžku a 27 km na šírku. Jeho lagúna má jediný hlbší splavný vstup na východe atolu, nazývaný „Manina“. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej strany tvorí prstenec atolu rôzne dlhé pásy súše s vegetáciou a malé ostrovčeky (polyn. „motu“), prerušované plytkými prieplavmi.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,38 km a jej vek sa odhaduje na 60,2 až 62,1 mil. rokov.[2]
Dejiny
Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z 27. mája 1722.[3][4] Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774,[4] nasledovaný nemeckým moreplavcom v ruských službách, Ottom von Kotzebuem 23. apríla 1816. V záznamoch návštevy atolu sú ešte mená ako Frederick Beechey (1826) alebo Charles Wilkes s dvoma návštevami, 7. septembra 1839 a 13. decembra 1840.
V 19. storočí, keď sa Arutua stala francúzskym územím, produkovala približne 8 ton kokosového oleja (1860) perleť a perly.
V súčasnosti je najobývanejšou osadou Rautini, ktorá je zároveň aj komunitným centrom a je situovaná na východnom páse súše prstenca atolu, hneď vedľa splavného vstupu do lagúny.
Ekonomika
Na atole žilo v roku 2012 takmer 700 obyvateľov. Ekonomicky komunita prosperuje najmä produkciou perál z hlavnej farmy Nauta, v menšej miere z príjmov z turistiky, produkcie kopry a rybolovu.
Atol bol v roku 1983 ťažko poškodený cyklónou. Obnova zahŕňala a vybudovanie letiska, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1984.
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Arutua k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Apataki a Kaukura.
Referencie
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
- Arutua Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- Jacob Roggeveen, 1659–1729 [online]. Princeton University Library, [cit. 2012-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275-282.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arutua na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie |
| |