Mataiva

Atol je unikátny v mnohých ohľadoch. Má oválny tvar s pomerne širokým prstencom súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 10 km na dĺžku a 5,3 km na šírku. Má unikátnu plytkú lagúnu, koralovými porastmi rozdelenú na desiatky menších "bazénov" nepravidelného tvaru. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva najmä hlavným, približne 50 m širokým prieplavom. Pre lode je splavný len po mólo, zdialené od okraja vonkajšieho prstenca približne 400 m. Ďalej dovnútra lagúny sa dá dostať už len malými člnmi aj kvôli tomu, že prieplav je prehradený betónovým mostom, spájajúcim severnú a južnú časť atolu.

Prstenec atolu je až na tento prieplav a niekoľko ďalších drobných plytších prieplavov na juhu úplne uzatvorený a pomerne široký. Má hustú vegetáciu pôvodného pralesa s mnohými unikátnymi rastlinami.[1]

Atol má bohaté zásoby fosfátov, odhadom 10 až 15 miliónov ton. Miestni obyvatelia a ekologickí aktivisti však ťažbe zabránili a atol má vďaka tomu zachovaný výnimočný ekosystém s pôvodnou vegetáciou a faunou.[1]

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,9 km a jej vek sa odhaduje na 64,3 až 66,4 mil. rokov.[3]

Prvá písomná zmienka je od ruského moreplavca Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena z 30. júla 1820. [4][5] Atol pomenoval Lazarev, resp. Lazaroff.[2][6] Po ňom to bol v septembri 1839 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[7] [8]

V 19. storočí, keď sa Mataiva stala francúzskym územím, mala asi 30 obyvateľov, ktorí sa zaoberali zväčša len produkciou kopry a lovom korytnačiek.[9]

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Pahua, kde žije drvivá väčšina obyvateľov atolu. Je situovaná na západnej strane atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1999[10], ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 200 m.

Obyvatelia atolov Mataiva, Tikehau a Rangiroa hovoria špecifickým jazykom „Mihiroa“, ktorý je podobný tahitčine, ale napriek tomu dostatočne vzdialený, aby už nemohol byť považovaný za dialekt.[11]

Na atole sa nachádza aj výnimočné a pravdepodobne najvýznamnejšie archeologické nálezisko pôvodnej kultúry v oblasti Tuamotu s ceremoniálnou plošinou Papiro Marae s veľkým koralovým trónom v jeho centre.[12]

V roku 2012 žilo na atole 280 obyvateľov. Donedávna bol rybolov, produkcia kopry a iné tradičné spôsoby hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov atolu. V poslednom čase ho vďaka unikátnosti lagúny a novému letisku nahrádza turizmus a produkcia vanilky.[13]

Geograficky patrí atol Mataiva k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne patrí atol do komunity Rangiroa, do ktorej, okrem rovnomenného atolu, patrí ešte atol Tikehau a oddelený ostrov Makatea.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
• Biodiverzita polynézskych atolov

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mataiva na anglickej Wikipédii a Mataiva na francúzskej Wikipédii.
• Článok na Air Tahiti (1)
• Detailný článok o atole na Air Tahiti (2)