Kaukura
Kaukura (alebo aj Kaheko)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližšími susedmi sú atoly Arutua a Apataki, vzdialené takmer rovnako ďaleko, 23 km smerom na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 330 km na juhozápad.
Kaukura (Kaheko) | |||
atol | |||
Snímka atolu od NASA | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Zámorská korporácia | |||
Región | Tuamotu | ||
Súradnice | 15°45′00″J 146°40′59″Z | ||
Miestna osada | Raitahiti | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 2 m n. m. | ||
Dĺžka | 48 km | ||
Šírka | 13 km | ||
Rozloha | 436 km² (43 600 ha) | ||
- súše | 11 km² (1 100 ha) | ||
Obyvateľstvo | 475 (2012) | ||
Hustota | 43,18 obyv./km² | ||
Pre verejnosť | Voľný | ||
Prístup | loďou alebo lietadlom | ||
Objaviteľ | Jakob Roggeveen | ||
- dátum | 1722 | ||
Lagúna | polootvorená | ||
Vstup do lagúny | splavný malými loďami | ||
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
mapa atolu
| |||
Wikimedia Commons: Kaukura | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Geografia atolu
Atol má tvar natiahnutého elipsoidu s tenkým prstencom útesu a súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 48 km na dĺžku a 13 km na šírku. Jeho lagúna má iba jeden úzky, umelo vytvorený splavný prieplav na severozápadnom cípe, neďaleko osady Raitahiti.
Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a len výnimočne prerušený malými ostrovčekmi (polyn. „motu“). Zo severnej strany tvorí prstenec atolu viac dlhších pásov súše s vegetáciou, najmä na severozápadnom a juhovýchodnom cípe prstenca.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 805 m a jej vek sa odhaduje na 60,1 až 62,3 mil. rokov.[2]
Dejiny
Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z roku 1722.[3][4] Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774.[5]
V súčasnosti je najobývanejšou osadou Raitahiti, kde žije drvivá väčšina obyvateľov. Je situovaná na severozápadnom cípe prstenca atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1994,[6] ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 080 m.
Fauna a flóra
Z rastlín sú na atole prítomné dekoratívne Ibišteky lipovité (Hibiscus tiliaceus), Podslnečník (Abutilon grandifolium) z čeľade slezovitých, Láskavec biely (Amaranthaceae Achyranthes) alebo parazitický „vinič lásky“ (Cassytha filiformis), ktorý dostal názov vďaka svojim afrodiziakálnym účinkom.[7]
Ekonomika
V roku 2012 žilo na atole 475 obyvateľov. Donedávna bol rybolov hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov. V poslednom čase ho nahrádza turizmus.[8] Medzi ďalšie aktivity patrí produkcia perál a kopry.
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Kaukura k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne patrí atol do komunity Arutua, do ktorej patrí ešte atol Apataki.
Referencie
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
- Kaukura Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- History [online]. . Dostupné online.
- Jacob Roggeveen, 1659–1729 [online]. Princeton University Library, [cit. 2012-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- Kaukura Airport
- Esbaugh, W. Hardy; McClure, Susan A. & Bolyard, Judith L. Bush Medicine Studies, Andros Island, Bahamas. Proceedings of the first symposium on the botany of the Bahamas June 11–14, 1985. Ed. Robert R. Smith., San Salvador, Bahamas.
- Tahiti Traveller - Kaukura
- Love Vine z Australian Tropical Rainforest Plants
- Flore de la Polynésie française od Jacquesa Florence, edícia "Institut de recherche pour le développement", vydavateľ IRD, 2004, ISBN 9782709915434.