Nihiru

Nihiru (pôvodný názov Nikia)[2] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nihiru
(Nikia)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°42′00″J 142°49′59″Z
Miestna osada Niukia
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 15 km
Šírka 10 km
Rozloha 100 km² (10 000 ha)
 - súše 6,65 km² (665 ha)
Obyvateľstvo 11 (2012[1])
Hustota 1,65 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ Faddej F. Bellinsgauzen
 - dátum 13. júl 1820
Lagúna polouzavretá
Vstup do lagúny 1 splavný pre menšie lode a člny
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Taenga (28,5 km na severozápad) a atol Marutea (32 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 673 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia

Atol na dĺžku nepresahuje 15 km a na šírku má približne 10 km. Lagúna má celkovú rozlohu 79,5 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez úzke a plytké prieplavy aj z ostatných strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s väčším výskytom súše zo severnej strany.

Do lagúny vedie jediný, umelo prekopaný úzky prieplav pre menšie lode, situovaný na juhozápadnom cípe atolu pri ostrovčeku Niukia.[3] Na tomto mieste je lagúna zároveň veľmi plytká, múr koralov siahajúcich až k hladine vytvára plytký bazén trojuholníkového pôdorysu s rozmerom hrany cca 1 km.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 205 m pod morskú hladinu. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 1,73 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,4 mil. rokov.[4]

Dejiny

Pozostatky starovekých sídiel a kultúr je možné nájsť na severných motu, napr. na motu Oneroa.

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol Faddej Faddejevič Bellinsgauzen 13. júla 1820.[5][6] Atol pomenoval „Nigeri“.[2]

V 19. storočí, keď sa Nihiru stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.[7]

Súčasnosť

Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších morfologických či prírodných zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.

V roku 2012 mal atol podľa sčítania iba 11 obyvateľov, ktorí žijú v jedinej osade atolu Tatake, situovanej na juhozápadnom cípe atolu na ostrovčeku Niukia. Z južného lagúnového bazéna je prekopaný úzky prieplav do zvyšku lagúny pre možnosť plavby člnmi na ostatné ostrovčeky atolu. Obyvatelia sa živia rybolovom a produkciou kopry.

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Nihiru k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

Referencie
  1. Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie
  2. J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267
  3. Chenal d'accès au lagon de Nihiru na tahitiheritage.pf
  4. Nihiru Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  5. Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  6. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  7. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.

Externé odkazy

Zdroje
  • Tahiti Heritage
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nihiru na francúzskej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.