Tikehau

Atol má oválny tvar s veľmi úzkym prstencom súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 28 km na dĺžku a 20 km na šírku. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva množstvom plytkých prieplavov prakticky zo všetkých strán atolu, ale jediný väčší a splavný je na západnej strane (Tuheiava Pass), ktorý je široký približne 150 m a vybavený štandardným navigačným označením pre lode. Lagúna je pomerne plytká, jej hĺbka nepresahuje 15 m. Z dna stúpajú k hladine desiatky koralových hláv, z niektorých sa stali malé ostrovčeky aj s vegetáciou, napr. Motu Puarua, Motu Mauu alebo Tohuarei.[2]

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej blízko pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,75 km a jej vek sa odhaduje na 63,5 až 65,1 mil. rokov.[3]

Prvú písomnú zmienku do lodného denníka o tomto atole vykonal nemecký moreplavec Otto von Kotzebue, plaviaci sa pod vlajkou Ruského cárstva, dňa 25. apríla 1816.[4] Atolu dal názov „Krusenstern Island“ podľa admirála ruského cárskeho námorníctva Ivana Fiodoroviča Kruzenšterna, veliteľa prvej ruskej výpravy, ktorá oboplávala svet.[5] Po ňom to bol 8. septembra 1839 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[5][6]

V roku 1987 sa tu zastavil na prieskum aj francúzsky oceánograf a priekopník v prístrojovom potápaní, Jacques-Yves Cousteau, ktorý označil podmorský život Tikehau za najbohatší na Zemi.[7]

V 19. storočí, keď sa Tikehau stala francúzskym územím, mala len 10 obyvateľov.[8]

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Tuherahera, kde žije drvivá väčšina obyvateľov atolu. Je situovaná na južnom cípe atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1977[9], ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 200 m.

Obyvatelia atolov Mataiva, Tikehau a Rangiroa hovoria špecifickým jazykom „Mihiroa“, ktorý je podobný tahitčine, ale napriek tomu dostatočne vzdialený, aby už nemohol byť považovaný za dialekt.[10]

V roku 2012 žilo na atole 529 obyvateľov. Donedávna boli tradičné spôsoby, ako rybolov alebo produkcia kopry hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov atolu. V poslednom čase ho vďaka hotelovému rezortu, certifikovanému centru pre prístrojové potápanie, ružovej farbe piesku, relatívne blízkej polohe k Tahiti a kvalitnej infraštruktúre s letiskom nahrádza turizmus.[11]

Atol je extrémne bohatý na široké spektrum vodnej aj suchozemskej fauny. Z často videných a aj dokumentovaných potápačmi sú to napríklad dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, tuniaky, raje Manty, rôzne druhy žralokov, napríklad šedých alebo kladivohlavých, korytnačky, delfíny.

Z vtáctva sa okrem bežných vodných a morských vtákov na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, napríklad vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler), Ptilope des Tuamotu(lat. Ptilinopus coralensis,angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub), alebo vzácny Lori zafírový (franc. Lori bleu de Tahiti, lat. Vini peruviana).[12]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Geograficky patrí atol Tikehau k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Rangiroa a Makatea.

Administratívne patrí atol do komunity Rangiroa, do ktorej, okrem rovnomenného atolu, patrí ešte atol Mataiva a oddelený ostrov Makatea.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
• Biodiverzita polynézskych atolov
• Tikehau na Air Tahiti
• Potápanie na Tikehau
• Vtáctvo na Tikehau
• Fotografia z atolu vo vysokom rozlíšení z obežnej dráhy

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Tikehau na anglickej Wikipédii a Tikehau na francúzskej Wikipédii.