Fakarava

Nákladná loď Aranui3, kotviaca vnútri lagúny atolu

Atol má hranatý tvar, 60 km na dĺžku a v najširšom mieste je približne 26 km široký. Jeho lagúna je z južnej a juhozápadnej strany uzatvorená koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej a severovýchodnej strany tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou, dlhý 51 km. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry.

Do lagúny vedú dva prieplavy. Severný „Passe Garuae“ je široký až 1,6 km a je najširším spomedzi prieplavov do atolu v rámci Francúzskej Polynézie. Južný, nazývaný „Tumakohua“ alebo „Tetamanu“ meria na šírku necelých 150 m. Oba majú navigačné značenia pre lode. Lagúna je v centrálnej juhozápadnej časti pomerne plytká, so stovkami koralových hláv siahajúcich až tesne k hladine a nezriedka aj roztrúsenými malými ostrovčekmi s vegetáciou.

Atol má aj letisko, ale pre možnosť vstupu do lagúny aj veľkými nákladnými a dopravnými loďami a pomerne blízkej polohe k Tahiti je väčšina dopravy ľudí a nákladu riešená lacnejšou lodnou dopravou.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej približne 150 m pod hladinou. Sopka z oceánskeho dna na výšku 1,17 km a jej vek sa odhaduje na 53,7 až 59,6 mil. rokov.[2]

Prvým z Európanov, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen z roku 1820.[3][4] Atol pomenoval „Wittgenstein“.[1] Britský námorník Ireland navštívil atol 2. októbra 1831 a vo svojich zápisoch uvádza rovnaké meno atolu ako Bellinsgauzen. 14. novembra 1835 tu pristál jeho krajan Robert Fitzroy, a neskôr aj francúzsky bádateľ a dôstojník, objaviteľ slávnej Miloskej Venuše v Egejskom mori Jules Dumont d’Urville v septembri 1838.[3]

V 19. storočí, keď sa Fakarava stala francúzskym územím, mala asi 375 obyvateľov. Región prosperoval nielen vďaka produkcii kokosového oleja a kopry (asi 7 až 8 ton v roku 1860), ale aj vďaka svojej geografickej polohe s námorným prístavom v chránenej lagúne sa stal jedným z hlavných centier obchodu a zdroja perlete. Atol bol evanjelizovaný Honoré Lavalom v roku 1849 a už o rok neskôr bol v osade Rotoava vysvätený kostol. Druhý v Tetamanu je z roku 1874 a je postavený z koralov.

Atol bol na začiatku 20. storočia rozdelený do dvoch častí: Tehatea a Tetamanu.

V súčasnosti je hlavným komunitným centrom severná osada Rotoava, kde žije väčšina obyvateľov atolu.

Na atole žije okolo 800 obyvateľov a radí sa k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

Demografický vývoj:

Letisko je na atole od roku 1995. Jeho asfaltová dráha je pomerne dlhá, má 1 400 m a disponuje technológiou Pilot Controlled Lighting (PCL).[6]

Pohľad na lagúnu z osady Rotoava

Atol je domovom širokého spektra vodnej aj suchozemskej fauny. Ryba Epinephelus polyphekadion a iné z čeľade Garupovité (Serranidae), dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, raje (raja Manta, eagle ray a iné), rôzne druhy žralokov, vrátane kladivohlavých, tigrovaných, korytnačky aj delfíny. V lagúne nezriedka vidieť aj veľryby.

Ostrov je domovom aj vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[7]. Vďaka tomu, že atoly patriace pod komunitu Fakarava majú veľmi rozdielny biotop, v ktorom sa vyskytuje pomerne veľké množstvo vzácnych alebo ohrozených druhov zvierat, je komunita klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry.[8]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Geograficky patrí atol Fakarava k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol Fakarava centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fakarava

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
• Biodiverzita polynézskych atolov

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fakarava na francúzskej Wikipédii.