Hiti
Hiti (pôvodný názov Hiti-rau-mea)[1] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Hiti (Hiti-rau-mea) | |||
atol | |||
Snímka atolu od NASA | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Zámorská korporácia | |||
Región | Tuamotu | ||
Súradnice | 16°40′01″J 144°07′00″Z | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 2 m n. m. | ||
Dĺžka | 6,7 km | ||
Šírka | 4,8 km | ||
Rozloha | 25,5 km² (2 550 ha) | ||
- súše | 3,23 km² (323 ha) | ||
Obyvateľstvo | neobývaný | ||
Pre verejnosť | Obmedzený | ||
Prístup | iba loďou | ||
Objaviteľ | Faddej F. Bellinsgauzen | ||
- dátum | 15. júl 1820 | ||
Lagúna | polouzatvorená | ||
Vstup do lagúny | nesplavný | ||
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Tuanake (7,5 km na severozápad) a komunitný atol Makemo (22 km na severovýchod). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 545 km smerom na západo-juhozápad.
Geografia atolu
Atol má vajcovitý tvar, na dĺžku nepresahuje 6,7 km a na šírku má 4,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 15,3 km², je plytká a dovnútra nevedie žiaden, pre lode splavný prieplav. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Makemo, Tahanea, Tuanake, Arutua, Katiu a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s väčším zastúpením vegetácie.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Tuanake, Katiu, Makemo a Tepoto.
Dejiny
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol 15. júla 1820 Faddej Faddejevič Bellinsgauzen,[2][3] ktorý mu dal názov „Île Raevski“.[1] Po ňom to bol 20. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842[2][4] a atol pomenoval ako „Clute Island“.[2]
Atol je trvale neobývaný, ale navštevovaný obyvateľmi susedných atolov s cieľom ťažiť kopru. Kvôli výskytu kriticky ohrozeného vtáctva je vstup na atol odmedzený.
Fauna a flóra
Ostrov je domovom vzácneho slávika z čeľade trsteniarikovitých (angl. Tuamotu Reed Warbler, lat. Prosobonia parvirostris).[5]
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Hiti k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne je atol súčasťou komunity Makemo, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.
Referencie
- J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8
- Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- United States Exploring Expedition
- Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.
Zdroje
- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hiti na francúzskej Wikipédii.