Anaa
Anaa (iné názvy Nganaa-nui alebo Ara-ura)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie.
| Anaa (Ara-ura) | |||
| Nganaa-nui | |||
| atol | |||
 Snímka atolu od NASA | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Zámorská korporácia |  | ||
| Región | Tuamotu | ||
| Súradnice | 17°24′32″J 145°29′42″Z | ||
| Komunitné centrum | Tukuhora | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 3 m n. m. | ||
| Dĺžka | 28,5 km | ||
| Šírka | 5,5 – 9,5 km | ||
| Hĺbka | 5 m | ||
| Rozloha | 172,44 km² (17 244 ha) | ||
| - súše | 38 km² (3 800 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 497 (2012) | ||
| Hustota | 13,08 obyv./km² | ||
| Pre verejnosť | Voľný | ||
| Prístup | loďou alebo lietadlom | ||
| Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós | ||
| - dátum | 10. február 1606 | ||
| Lagúna | polouzatvorená | ||
| Vstupy do lagúny | iba plytké a nesplavné | ||
 Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
| Wikimedia Commons: Anaa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a najbližším susedom je atol Faaite, vzdialený približne 66 km na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 376 km na západ.
Geografia atolu
Atol má dosť nezvyklý pretiahnutý tvar s pomerne širokým prstencom súše lemujúci veľmi plytkú lagúnu. Pozostáva z necelej desiatky väčších a množstva drobných ostrovčekov (tzv. „motu“) rôznej veľkosti.
Atol má približne 29 km na dĺžku a v najširšom mieste má 7 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva množstvom plytkých prieplavov prakticky zo všetkých strán atolu, ale žiaden nie je splavný niečím väčším, ako malým člnom. Hĺbka lagúny v najhlbšom mieste nepresahuje 6 m, s priemernou hĺbkou 3 m. Lagúna o rozlohe 106 km² je navyše koralovým porastom rozdelená na tri bazény.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 105 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 3,4 km a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 59,6 mil. rokov.[2]
Dejiny
Pôvodná kultúra
Atol je známy z obdobia okolo 17. – 18. storočia tým, že ho obývali výbojní a krutí bojovníci kmeňa parata. Kvôli neexistencii písomných záznamov nie je známa staršia história, ale záznamy približne z roku 1770 hovoria o agresívnej výprave bojovníkov na iné atoly, čo viedlo k spustošeniu viacerých ostrovov a atolov. Celé dediny a kolektívne stavby boli zničené a obyvateľstvo zväčša zmasakrované. Rozsiahle kultivované územia sa vyľudnili.[3]
Tí, ktorí prežili, utiekli na Tikehau, Makateu alebo Tahiti, kde im bola poskytnutá ochrana od vládnuceho kmeňa Pomare.
Európska kultúra
Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od španielskeho moreplavca Pedra Fernandesa de Queirósa z roku 1606. Nazval ho „Conversión de San Pablo“.[4] Ďalší záznam je od francúzskeho objaviteľa Louisa Antoinea de Bougainvilleho z roku 1768.[5] James Cook zazrel atol v roku 1769. Kvôli tvaru ho nazval Chain Island (reťazový ostrov).[6] Neskôr ho ešte 1. novembra 1772 navštívil španiel Domingo de Boenechea, ktorý ho nazval Isla de Todos los Santos (Island Všetkých svätých) pretože k nemu dorazil na sviatok Všetkých svätých.
Prví Európania sa v oblasti začali trvalejšie objavovať a usadzovať až v roku 1851. Zväčša to boli katolícki misionári, ktorí podporovali rozvoj komunít a ekonomiky výsadbou kokosových paliem, najmä okolo roku 1865. V tom čase Francúzska Polynézia prešla z vlády Pomare pod koloniálnu správu Francúzska. Na atole neskôr dochádzalo k súpereniu kresťanských misií medzi mormónmi zo Severnej Ameriky a francúzskymi kresťanmi, čo viedlo v roku 1852 k revolte a vynúteniu zásahu francúzskymi koloniálnymi jednotkami.
Keď sa Arutua stala francúzskym územím, bola najľudnatejším zo všetkých atolov (cca 2000 obyvateľov) a produkovala približne 200 ton kokosového oleja (1860) a perlete.
Atol bol v histórii niekoľkokrát zasiahnutý a ťažko poškodený hurikánmi. V rokoch 1878 a 1906 navyše aj kompletne zaplavený. Po hurikáne v roku 1983 bola jediná osada presťahovaná a rekonštruovaná. Zároveň bolo vybudované betónové útočisko v prípade ďalšieho hurikánu s kapacitou pre celú populáciu ostrova.
V súčasnosti je najobývanejšou osadou Tukuhora, ktorá je zároveň aj centrom komunity Anaa a je situovaná na severnom ostrove prstenca atolu.
Súčasnosť a ekonomika
Klasickým spôsobom obživy je rybolov a produkcia kopry. Jedným z najtradičnejších spôsobov rybolovu je tzv. prílivová/odlivová pasca. Na plytkom mieste prstenca útesu, najmä v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je zo skál, koralov alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je priechod o šírke iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do lieviku. So zužujúcim sa priestorom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba má len jedinú šancu – poddať sa a plávať s prúdom. Po prekonaní najužšieho miesta sa prúd stratí, ale ryba je v pasci v oválnej ohrade. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).[7]
Tradičné spôsoby obživy obyvateľov atolu v poslednom čase nahrádza najmä turizmus a iné lukratívnejšie zdroje obživy, najmä vďaka letisku a relatívne blízkej polohe k Tahiti.
K výraznému ekonomickému a demografickému rastu prispelo moderné letisko, postavené v roku 1976, ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 500 m. Lety tu prevádzkuje domáca letecká spoločnosť Air Tahiti z hlavného ostrova Tahiti.[8][9]
Demografia
Demografický vývoj:
| Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 327 | 400 | 426 | 411 | 435 | 461 | 497 | |
| Zdroj ISPF,[10] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Fauna a flóra
Z vtáctva sa tu okrem bežných vodných a morských vtákov vyskytuje endemický druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer) a lagúnu obýva ojedinelý lastúrnik lat. Cardium fragum.[11]
Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z vzácnych druhov sa tu vyskytuje endemická lat. Sesbania coccinea[12], ktorá je ohrozenou rastlinou podľa IUCN.[13]
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Anaa k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atol Faaite a neobývané atoly Tahanea a Motutunga.
Referencie
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
- Anaa Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- DOUMENGE, François. L'homme dans le Pacifique Sud: étude géographique. [s.l.] : Société des Océanistes, 1966. 633 s. (francúzsky)
- Langdon, Robert The Lost Caravel Sidney, 1975, p.47.
- Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- Tradičné spôsoby lovu na atoloch
- Air Tahiti
- Mapa destinácií Air Tahiti
- ISPF, Sčítanie obyvateľstva
- Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
- Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf
- Kofai, Sesbania coccinea na IUCN
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anaa na anglickej Wikipédii.
- Tahiti Heritage
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie |
| |