Makemo

Atol na dĺžku nepresahuje 70 km a na šírku má 7 – 17 km . Lagúna má celkovú rozlohu 603 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez dva široké prieplavy zo severnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Katiu, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.

Do lagúny vedú dva široké a hlboké prieplavy pre lode, vybavené svetelnou navigáciou pre lode podľa IALA. Prieplav Tapuhiria, široký necelých 90 m a hlboký 7 m, je situovaný na severovýchodnom konci atolu pri osade Ohaeva. Druhý, nazvaný Arikitamiro, je väčší, široký 180 m a hlboký až 27 m a leží v tesnom susedstve centra komunity, osady Pouheva. Oba prieplavy sú v dôsledku rozmanitosti a bohatstva podvodnej fauny vyhľadávaným miestom pre potápanie.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Katiu a Tepoto.

Na atole je možné nájsť pozostatky starovekých sídiel a kultúr, napr. dediny Punaruku, kaplnky, cintorína, starého väzenia ale aj zvyšky megalitického kamenného monobloku, ktorého pôvod nie je dones objasnený.[3] Viaže sa však k nemu legenda polynézskeho hrdinu Moeava, ktorý sa na tomto atole narodil.

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[4][5] Atol pomenoval „Philips's Island“ (Philipsov ostrov).[2]

Ďalší záznam je datovaný 15. júla 1820 z pera Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena,[5] ktorý mu dal názov „Kutuzov“.

V 19. storočí, keď sa Makemo stal francúzskym územím, mal asi 250 obyvateľov.[6]

Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.

Väčšina populácie atolu žije v osade jedinej osade Pouheva, situovanej na severnej strane atolu hneď vedľa prieplavu do lagúny Arikitamiro. Súčasťou osady je veľký kostol Saint-Joseph alebo 25 m vysoký maják, postavený v roku 1936.

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a produkciou kopry. Výrazným ekonomickým príspevkom pre komunitu je existencia moderného letiska na severnej strane prstenca, niekoľko kilometrov od komunitnej osady s asfaltovou dráhou dlhou 1 500 m a rozvoj turizmu a potápačských centier, ktoré sa zameriavajú najmä na výlety do oblastí oboch prieplavov do lagúny.

Geograficky patrí atol Makemo k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

• 
  Maják na atole Makemo
• 
  Kostol Saint-Joseph
• 
  Budova starostu a miestnej polície
• 
  Prístavné mólo
• 
  Budova letiska

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
• Makemo na tahitiheritage

• Tahiti Heritage
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Makemo na francúzskej Wikipédii.