Manihi

Manihi (pôvodný názov: Paeua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ahe (14 km smerom na západ) a Tahiti je 500 km na juhozápad.

Manihi
(Paeua)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°24′43″J 145°57′12″Z
Komunitné centrum Paeua
Najvyšší bod
 - výška 4 m n. m.
Dĺžka 28 km
Šírka 8 km
Rozloha 185 km² (18 500 ha)
 - súše 13 km² (1 300 ha)
Obyvateľstvo 685 (2012)
Hustota 52,69 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou aj lietadlom
Objaviteľ Willem Schouten
Jacob Le Maire
 - dátum 10. apríl 1616
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Manihi
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografia atolu

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci. Na severnej strane sa tiahne súvislý, takmer 16 km dlhý pás súše s bohatou vegetáciou. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný, ale hlboký splavný vstup „Passe de Tairapa“, široký približne 80 m a označený námornými navigačnými bójami.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,76 km a jej vek sa odhaduje na 57,7 až 60,9 mil. rokov.[2]

História
Pohľad do lagúny atolu

Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho 10. apríla 1616.[3] Atol pomenovali Waterland Island. Po nich to bol 25. mája 1722 Holanďan Jakob Roggeveen, nasledovaný 13. júna 1765 Johnom Byronom, ktorý atolu dal názov Île du Prince de Galles.

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, pri sčítaní v roku 1850 na ňom žilo 100 obyvateľov.

Ekonomika

Na atole žije takmer 700 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Atol prosperuje najmä z pestovania čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika, potápanie a príjmy z produkcie kopry a rybolovu.

Spolu s vedľajším atolom Ahe má atol v lagúne roztrúsené množstvo väčších koralových hláv tesne pod hladinou. Na nich sú postavené trstinové domčeky chovateľov perlorodiek, čo robí scenériu veľmi fotogenickou a prispieva k zvýšenému turizmu.

Atol má vlastné letisko s 930 m dlhou pristávacou dráhou, na ktorom prevádzkuje Air Tahiti pravidelné lety na hlavný ostrov Tahiti a nepravidelné lety na atoly Fakarava, Rangiroa a Tikehau.

Demografický vývoj obývania atolu:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 192 313 429 769 789 818 685
Zdroj ISPF,[4] Sčítanie obyvateľstva

Fauna

Na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis,angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub)[5].

Administratívne začlenenie

Geograficky patrí atol Manihi k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Ahe, Takapoto, Takaroa a Tikei.

Referencie
  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Manihi-Ahe Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. ISPF, Sčítanie obyvateľstva
  5. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.202.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manihi na francúzskej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.