Manihi
Manihi (pôvodný názov: Paeua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ahe (14 km smerom na západ) a Tahiti je 500 km na juhozápad.
Manihi (Paeua) | |||
atol | |||
Snímka atolu od NASA | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Zámorská korporácia | |||
Región | Tuamotu | ||
Súradnice | 14°24′43″J 145°57′12″Z | ||
Komunitné centrum | Paeua | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 4 m n. m. | ||
Dĺžka | 28 km | ||
Šírka | 8 km | ||
Rozloha | 185 km² (18 500 ha) | ||
- súše | 13 km² (1 300 ha) | ||
Obyvateľstvo | 685 (2012) | ||
Hustota | 52,69 obyv./km² | ||
Pre verejnosť | Voľný | ||
Prístup | loďou aj lietadlom | ||
Objaviteľ | Willem Schouten Jacob Le Maire | ||
- dátum | 10. apríl 1616 | ||
Lagúna | polootvorená | ||
Vstup do lagúny | splavný, s navigáciou podľa IALA | ||
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
mapa atolu
| |||
Wikimedia Commons: Manihi | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Geografia atolu
Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci. Na severnej strane sa tiahne súvislý, takmer 16 km dlhý pás súše s bohatou vegetáciou. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný, ale hlboký splavný vstup „Passe de Tairapa“, široký približne 80 m a označený námornými navigačnými bójami.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,76 km a jej vek sa odhaduje na 57,7 až 60,9 mil. rokov.[2]
História
Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho 10. apríla 1616.[3] Atol pomenovali Waterland Island. Po nich to bol 25. mája 1722 Holanďan Jakob Roggeveen, nasledovaný 13. júna 1765 Johnom Byronom, ktorý atolu dal názov Île du Prince de Galles.
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, pri sčítaní v roku 1850 na ňom žilo 100 obyvateľov.
Ekonomika
Na atole žije takmer 700 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Atol prosperuje najmä z pestovania čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika, potápanie a príjmy z produkcie kopry a rybolovu.
Spolu s vedľajším atolom Ahe má atol v lagúne roztrúsené množstvo väčších koralových hláv tesne pod hladinou. Na nich sú postavené trstinové domčeky chovateľov perlorodiek, čo robí scenériu veľmi fotogenickou a prispieva k zvýšenému turizmu.
Atol má vlastné letisko s 930 m dlhou pristávacou dráhou, na ktorom prevádzkuje Air Tahiti pravidelné lety na hlavný ostrov Tahiti a nepravidelné lety na atoly Fakarava, Rangiroa a Tikehau.
Demografický vývoj obývania atolu:
Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 192 | 313 | 429 | 769 | 789 | 818 | 685 | |
Zdroj ISPF,[4] Sčítanie obyvateľstva |
Fauna
Na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis,angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub)[5].
Administratívne začlenenie
Geograficky patrí atol Manihi k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Ahe, Takapoto, Takaroa a Tikei.
Referencie
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
- Manihi-Ahe Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
- ISPF, Sčítanie obyvateľstva
- Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.202.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manihi na francúzskej Wikipédii.