Hikueru

Hikueru (iné názvy:Tiveru alebo Te Kārena[1]) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tekokota (24 km smerom na sever) a Tahiti je 685 km na západ.

Hikueru
(Te Kārena)
Tiveru
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°32′41″J 142°36′47″Z
komunitné centrum Tupapati
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 15,5 km
Šírka 9,4 km
Rozloha 107 km² (10 700 ha)
 - súše 8 km² (800 ha)
Obyvateľstvo 150 (2012)
Hustota 18,75 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Louis Antoine de Bougainville
 - dátum 1768
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, umelo vytvorený
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Hikueru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografia atolu

Jeho lagúnu spájajú vonkajším oceánom, s výnimkou jedného umelo vytvoreného prieplavu pre lode, iba plytké a nesplavné útesové prieplavy, prerušované piesočnými presypmi a malými "motu". Prstenec atolu je najmä zo severovýchodnej menej zaoblenej časti tvorený takmer súvislým pásom zeme s vegetáciou, ktorého výška nepresahuje 2,5 m nad hladinou oceánu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 1,66 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,6 mil. rokov.[2]

História

Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.[3] Atol pomenoval Melville Island.[4] Neskôr ho navštívil aj Domingo Boenechea, záznam je datovaný na 31. októbra 1774 a atol pomenoval San Juan. Za ním 3. marca 1826 nasledoval britský kapitán Frederick William Beechey a napokon 29. marca 1837 atol dosiahol aj britský objaviteľ Edward Belcher.[5]

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 30 domorodých obyvateľov.[6]

V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol spustošil. Atol zaliali 12-metrové vlny a pripravili o život 377 obyvateľov.[7]

Ekonomika

Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.

Ekonomika atolu v súčasnosti okrem produkcie kopry profituje z perlových fariem a turizmu kvôli a prirodzenému výskytu perlorodiek. Atol je známym centrom pre prístrojové potápanie.[8]

Administratívne začlenenie

Atol je centrom rovnomennej komunity, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau, Ravahere a Tekokota.

Referencie
  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known par J.L. Young dans The Journal of the Polynesian Society, vol. 8, No. 4, décembre 1899, pp. 264 – 8
  5. Les Atolls des Tuamotu Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp. 275 – 282.
  6. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
  7. Les îles de Polynésie française face à l’aléa cyclonique Sébastien Larrue et Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 3. decembra 2010.
  8. UM - Hikueru

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hikueru na anglickej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.