Nukutepipi
Nukutepipi je malý atol v oblasti súostroví Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Spolu s atolmi Anuanuraro, Anuanurunga a Hereheretue je súčasťou skupinky ostrovov Vojvodu z Gloucesteru. Jeho najbližším susedom je atol Anuanurunga, vzdialený 22 km severozápadným smerom.
Nukutepipi (Nuku-te-pipi) | |||
Nukutipipi | |||
atol | |||
Snímka atolu od NASA | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Zámorská korporácia | |||
Región | Tuamotu | ||
Súradnice | 20°42′J 143°03′Z | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 3 m n. m. | ||
Dĺžka | 2,7 km | ||
Hĺbka | 18 m | ||
Rozloha | 5,5 km² (550 ha) | ||
- súše | 2,3 km² (230 ha) | ||
Obyvateľstvo | 5 (2002) | ||
Hustota | 2,17 obyv./km² | ||
Pre verejnosť | iba s povolením | ||
Prístup | lietadlom alebo loďou | ||
Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós | ||
- dátum | 4. februára 1606 | ||
Lagúna | polouzatvorená | ||
Vstup do lagúny | nemá | ||
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |||
Mapa atolu
| |||
Wikimedia Commons: Duke of Gloucester Islands | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Atol má približne trojuholníkový resp. kosoštvorcový tvar, s dĺžkou 2,7 km. Celková rozloha súše je len 2,3 km². Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez prieplavu do malej lagúny. Má dve relatívne veľké suché územia, jeden je na východnej strane a druhý na severozápadnej. Atol je v súčasnosti pravdepodobne neobývaný.
História
Prvý objav atolu sa pripisuje portugalskému navigátorovi plaviacemu sa pod španielskou vlajkou, Pedrovi Fernandes de Queira z roku 1606. Celú skupinu atolov Vojvodu z Gloucesteru (fra. Îles du Duc de Gloucester), potom zaniesol do máp ako Cuatro Coronas (špa. Štyri koruny).[1].
Ale prvá písomne doložená návšteva atolu je až z 12. júla 1767 od námorného dôstojníka a objaviteľa Philipa Cartereta, ktorý tento ostrov v záznamoch uviedol len ako "najjužnejší".[2],[3] 6. marca 1803 ho cestovateľ John Turnbull, plaviaci sa na lodi Margaret, pomenoval "ostrov Margaret".
Atol bol 6. januára 1841 navštívený americkým poručíkom Cadwaladerom Ringgoldom v rámci Americkej objaviteľskej expedície, vedenej Charlesom Wilkesom. Z tohto obdobia je aj konečný názov ostrova Nukutipipi na základe názvu atolu malou komunitou domorodých obyvateľov, ktorí vtedy na atole žili.[4]
V 19. storočí sa spolu s ostatnými atolmi oblasti Tuamotu stáva francúzskym územím.
Medzi rokmi 1911 až 1926 bol atol v správe Société Commerciale de l'Océanie, ktorá vysadením tisícov kokosovníkov pokryla približne 80% plochy suchej časti atolu. Spoločnosť však skrachovala a odvtedy atol niekoľkokrát zmenil vlastníka. V roku 1980 ním bol M. Madec, ktorý na ňom v roku 1982 vybudoval a dal do prevádzky približne 1 km dlhú pristávaciu dráhu. O rok neskôr sa atolom prehnali dva hurikány, Oroma vo februári a Ve'ena v apríli. Atol úplne spustošili.[4]
Plantáž bola obnovená v roku 1985 a v roku 1991 ho odkúpila japonská spoločnosť.[4]
Pri sčítaní v roku 2002 na ňom žilo asi 5 obyvateľov.[4]
Atol je v súčasnosti majetkom Guya Lalibertého, zakladateľa spoločnosti Cirque du Soleil a vesmírneho turistu.[5]
13. januára 2007 bol vládou Francúzskej Polynézie odhlasovaný rozpočet vo výške 900 miliónov frankov (cca 7,5 milióna €) na investíciu do projektu cestovného ruchu so zámerom vytvoriť turistický rezort na atole. Projekt je však odložený na neurčito.[6][7]
Referencie
- Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.
- Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- Podrobný vedecký prieskum atolu
- Nukutepipi et ses requins podľa La Dépêche de Tahiti z 22. mája 2010.
- Plán rezortu na Nukutepipi
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nukutepipi na anglickej Wikipédii a Nukutepipi na francúzskej Wikipédii.