Person of the Year
Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year,[1] v preklade „Muž“/„Osobnosť roka“) je tip, ktorý na predošlý rok, ktorý vyhlasuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o tip na muža, či na konkrétnu osobnosť. Okrem ľudí, jednotlivých mužov, či žien, môže ísť aj o skupinu osôb, nápad, či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka.“[2]
Osobnosti roka
Rok | Obrázok | Výber | Roky života | Poznámky | Súvisiaci | |
---|---|---|---|---|---|---|
1927 | Charles Lindbergh | 1902–1974 | v roku 1927, Lindbergh sa stal prvým človekom, ktorý na jeden raz bez zastávky lietadlom preletel Atlantik z New Yorku do Paríža. | |||
1928 | Walter Chrysler | 1875–1940 | V roku 1928 Chrysler dohľadom dosiahol fúziu Chrysler Corporation s Dodge a zahájil stavbu mrakodrapu Chrysler Building. | |||
1929 | Owen D. Young | 1874–1962 | Young, vtedajší predseda General Electric, viedol komisiu, ktorá v roku 1929 pod názvom Young Plan vydala návrh reparácií Nemecka po Prvej svetovej vojne. | |||
1930 | Mahatma Gandhi | 1869–1948 | Gandhi bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol Salt Satyagraha, 240-míľový (386 km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v Britskej Indii. | |||
1931 | Pierre Laval | 1883–1945 | Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis Time ho menoval mužom roka.[3] | |||
1932 | Franklin D. Roosevelt | 1882–1945 | Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad Herbertom Hooverom. | |||
1933 | Hugh S. Johnson | 1882–1942 | In 1933, Johnson viedol úrad National Recovery Administration, ktorý prezident Franklin D. Roosevelt poveril aby koordinoval boj proti hospodárskej kríze. | |||
1934 | Franklin D. Roosevelt (2) | 1882–1945 | Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 Prezidentom Spojených štátov. | |||
1935 | Haile Selassie | 1892–1975 | Selassie bol habešský cisár (dnešná Etiópia) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa Druhá taliansko-etiópska vojna. | |||
1936 | Wallis Simpsonová | 1896–1986 | Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým kráľom Eduardom VIII., ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval. | |||
1937 | Čankajšek | 1887–1975 | Čankajšek vládol v Číne v roku 1937, počas Druhej čínsko-japonskej vojny. | |||
Sung Mej-ling | 1898–2003 | Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 Čankajšekovou manželkou. Dostala od časopisu Time titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti, „Man & Wife of the Year“, roka.[4] | ||||
1938 | Adolf Hitler | 1889–1945 | V roku 1938 ako nemecký kancelár, Hitler po Anšluse a Mníchovskej dohode, dohliadal na zjednotenie Nemecka s Rakúskom a so Sudetmi. | |||
1939 | Josif Vissarionovič Stalin | 1878–1953 | In 1939, Stalin bol Generálnym tajomníkom Komunistickej strany, čo znamená de facto lídrom Sovietskeho zväzu. Mal pred útokom Nemecka na východné Poľsko hlavný dohľad pri dohode o neútočení. | |||
1940 | Winston Churchill | 1874–1965 | Churchill bol premiérom Spojeného kráľovstva v roku 1940, keď bola evakuácia z dunkerquského obkľúčenia a Bitka o Britániu. | |||
1941 | Franklin D. Roosevelt (3) | 1882–1945 | Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal Útok na Pearl Harbor, podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do Druhej svetovej vojny. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“, vymenovaná animovaná postavička Dumbo, no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor, zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.[5] | |||
1942 | Josif Vissarionovič Stalin (2) | 1878–1953 | V roku 1942, bol vodca Sovietskeho zväzu, Stalin, tým ktorý viedol prelomovú Bitku o Stalingrad (1942–1943). | |||
1943 | George C. Marshall | 1880–1959 | V roku 1943 ako Náčelník štábu armády Spojených štátov, Generál Marshall bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne. | |||
1944 | Dwight D. Eisenhower | 1890–1969 | Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas Operácii Overlord veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe. | |||
1945 | Harry S. Truman | 1884–1972 | Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil Atómové bombardovanie Hirošimy Nagasaki. | |||
1946 | James F. Byrnes | 1879–1972 | V roku 1946 bol Byrnes ministrom zahraničných vecí USA. V tom čase sa udiala Iránska kríza, v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil Morgenthauov plán, ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka. | |||
1947 | George C. Marshall (2) | 1880–1959 | Menovaný Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom Marshallovho plánu. | |||
1948 | Harry S. Truman (2) | 1884–1972 | Harry Truman bol v roku 1948 zvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.[6][7][8] | |||
1949 | Winston Churchill (2) | 1874–1965 | Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“, Winston Churchill, viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v druhej svetovej vojne. V roku 1949, bol Churchill vodcom opozície. | |||
1950 | Ozbrojené sily Spojených štátov amerických | Americkí vojaci, zapojení do Kórejskej vojny (1950–1953). | ||||
1951 | Mohammad Mosaddek | 1882–1967 | V roku 1951, bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu, vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik Iránskej krízy | |||
1952 | Alžbeta II. | Narodený v roku 1926 | Po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI. v roku 1952, Alžbeta II. zasadla na trón Spojeného kráľovstva.[9] | |||
1953 | Konrad Adenauer | 1876–1967 | V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka. | |||
1954 | John Foster Dulles | 1888–1959 | Ako sekretár úradu Spojených štátov v roku 1954, bol John Dulles architektom spojeneckého paktu SEATO. | |||
1955 | Harlow Curtice | 1893–1962 | Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy General Motors (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.[10] | |||
1956 | Maďarskí bojovníci za slobodu | Ttot menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli v povstaní roku 1956. | ||||
1957 | Nikita Sergejevič Chruščov | 1894–1971 | V roku 1957, Chruščov upevnil vedenie Sovietskeho zväzu, potom ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice Sputnik 1 doviedol Sovietsky zväz k Vesmírnym pretekom. | |||
1958 | Charles de Gaulle | 1890–1970 | De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy piatej republiky. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom. | |||
1959 | Dwight D. Eisenhower (2) | 1890–1969 | Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961. | |||
1960 | Vedci USA | Reprezentovali ich George Beadle, Charles Draper, John Enders, Donald A. Glaser, Joshua Lederberg, Willard Libby, Linus Pauling, Edward Purcell, Isidor Rabi, Emilio Segrè, William Shockley, Edward Teller, Charles Townes, James Van Allen a Robert Woodward. | ||||
1961 | John F. Kennedy | 1917–1963 | John F. Kennedy mal inauguráciu na prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala neslávna invázia na Kube. | |||
1962 | Ján XXIII. | 1881–1963 | Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 hlavou rímsko-katolíckej cirkvi. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj Druhý vatikánsky koncil. | |||
1963 | Martin Luther King, Jr. | 1929–1968 | Líder Afroamerického hnutia za občianske práva, Martin Luther King, povedal v tomto roku svoje slávne slová „I Have a Dream“. | |||
1964 | Lyndon B. Johnson | 1908–1973 | Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o Boja proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA vo vojne vo Vietname. | |||
1965 | William Westmoreland | 1914–2005 | Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne náčelníkom vojenských síl Spojených štátov. | |||
1966 | Dediči | Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25 rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „Generácia Baby boomers“). | ||||
1967 | Lyndon B. Johnson (2) | 1908–1973 | Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969. | |||
1968 | Astronauti z misie Apollo 8 | Posádka misie Apollo 8 (William Anders, Frank Borman a Jim Lovell) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969). | ||||
1969 | Stredo-američania | Označovaní aj ako mlčiaca väčšina (silent majority).[11] | ||||
1970 | Willy Brandt | 1913–1992 | Ako štvrtý kancelár Západného Nemecka, bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.[12] | |||
1971 | Richard Nixon | 1913–1994 | Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov. | |||
1972 | Richard Nixon (2) | 1913–1994 | Ako prvý prezident Spojených štátov, Richard Nixon, v roku 1972 navštívil Čínu. Bol tiež prezidentom USA, ktorý so Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní, SALT I. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA. | |||
Henry Kissinger | Narodený v roku 1923 | Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil cesty do Číny. | ||||
1973 | John Sirica | 1904–1992 | V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre distrikt hlavného mesta USA (District of Columbia), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona aby odovzdal nahrávky konverzácií Bieleho domu, súvisiacich s Aférou Watergate. | |||
1974 | Kráľ Faisal | 1906–1975 | Faisal, kráľ Saudskej Arábie, bol uznávaný pre jeho prístup počas ropnej krízy v rokoch 1973–1974, ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa Jomkipurskej vojny. | |||
1975 | Americké ženy | Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia: Susan Brownmillerová, Kathleen Byerlyová, Alison Cheeková, Jill Conwayová, Betty Fordová, Ella Grassová, Carla Hillsová, Barbara Jordanová, Billie Jean Kingová, Carol Suttonová, Susie Sharpová a Addie Wyattová. | ||||
1976 | Jimmy Carter | Narodený v roku 1924 | V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu, Geralda Forda. | |||
1977 | Anwar Sadat | 1918–1981 | Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta, v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov. | |||
1978 | Teng Siao-pching | 1904–1997 | Teng Siao-pching zbavil moci Chua Kuo-fenga a de facto ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou. | |||
1979 | Ajatolláh Chomejní | 1902–1989 | Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako Najvyšší duchovný vodca Iránu viedol Iránsku revolúciu. | |||
1980 | Ronald Reagan | 1911–2004 | Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických. | |||
1981 | Lech Wałęsa | Narodený v roku 1943 | Predák poľskej odborovej organizácie Solidarita, Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd. | |||
1982 | Počítač | Označený ako „stroj roka“ osobný počítač ohlásil úsvit Informačného veku. | ||||
1983 | Ronald Reagan (2) | 1911–2004 | V roku Reagan 1983 ako prezident Spojených štátov, Reagan organizoval inváziu na Grenadu a presadzoval Strategickú obrannú iniciatívu. | |||
Jurij Vladimirovič Andropov | 1914–1984 | Sovietsky líder Jurij Andropov, bol silným kritikom Strategickej obrannej iniciatívy. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel. | ||||
1984 | Peter Ueberroth | Narodený v roku 1937 | Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie Letných olympijských hier 1984, v Los Angeles, ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku. | |||
1985 | Teng Siao-pching (2) | 1904–1997 | Vodca Číny, Teng Siao-pching dostal uznanie za "rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus".[13] | |||
1986 | Corazon Aquinová | 1933–2009 | Corazon Aquinová v roku 1986 viedla revolúciu, ktorá zvrhla prezidenta Ferdinanda Marcosa a nastolila v štáte demokraciu. | |||
1987 | Michail Sergejevič Gorbačov | Narodený v roku 1931 | Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). | |||
1988 | Ohrozenie Zeme | „Planéta roka“, zahrňujúca aspekt zosobňujúci Matku prírodu. | ||||
1989 | Michail Sergejevič Gorbačov (2) | Narodený v roku 1931 | Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby, ktoré sa ešte pred rozpadom východného bloku, konali v Sovietskom zväze. | |||
1990 | George H. W. Bush | Narodený v roku 1924 | Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na vojne v Perskom zálive (1990–1991). | |||
1991 | Ted Turner | Narodený v roku 1938 | Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti CNN. | |||
1992 | Bill Clinton | Narodený v roku 1946 | Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov. | |||
1993 | Mierotvorcovia | Reprezentovali ich Jásir Arafát, F. W. de Klerk, Nelson Mandela a Jicchak Rabin. De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému Apartheidu. Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 Mierovú dohodu z Osla, prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi. | ||||
1994 | Ján Pavol II. | 1920–2005 | Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 hlavou rímsko-katolíckej cirkvi. | |||
1995 | Newt Gingrich | Narodený v roku 1943 | Newt Gingrich bol lídrom Republikánskej revolúcie v USA, kedy Republikánska strana získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických. | |||
1996 | David Ho | Narodený v roku 1952 | David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom HIV a liečby AIDS. | |||
1997 | Andrew Grove | 1936–2016 | V roku 1997 viedol americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove, firmu Intel a stal sa jedným z priekopníkov polovodičovej technológie. | |||
1998 | Bill Clinton (2) | Narodený v roku 1946 | Prezident USA Bill Clinton, bol v roku 1998 po afére s Monikou Lewinskou obžalovaný. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia. | |||
Ken Starr | Narodený v roku 1946 | Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, anglicky „Starr report“) bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (impeachment) a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu. | ||||
1999 | Jeff Bezos | Narodený v roku 1964 | Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ Amazon.com. | |||
2000 | George W. Bush | Narodený v roku 1946 | V roku 2000 bol George W. Bush tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený za prezidenta Spojených štátov. | |||
2001 | Rudy Giuliani | Narodený v roku 1944 | Rudy Giuliani bol starostom New Yorku v čase koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001. | |||
2002 | Whistlebloweri | Reprezentujú ich: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová. In 2001, Watkinsová odkryla účtovné nezrovnalosti vo finančných správach firmy Enron a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre kongresom. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo WorldCome (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8 miliardy dolárov. V roku 2002 agentka FBI, Coleen Rowleyová, vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001. | ||||
2003 | Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (2) | Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v irackej vojne (2003–2011). | ||||
2004 | George W. Bush (2) | Narodený v roku 1946 | V roku 2004 bol George W. Bush znovu zvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom irackej vojny. | |||
2005 | Dobrí samaritáni | Reprezentujú ich Bono, Bill Gates a Melinda Gatesová. Bono, filantrop a člen rockovej skupiny U2 sa v roku 2005 zaslúžil o akciu Live 8. Bill Gates, zakladateľ Microsoftu a najbohatší človek sveta a jeho manželka Melinda, založili filantropickú organizáciu Bill & Melinda Gates Foundation. | ||||
2006 | You[14] | Reprezentuje individuálnych prispievateľov obsahu, ktorí tvoria World Wide Web. | štyria kandidáti
| |||
2007 | Vladimír Putin[16] | Narodený v roku 1952 | V roku 2007 Vladimír Putin pôsobil v politike ako Prezident Ruskej federácie. | štyria kandidáti
| ||
2008 | Barack Obama[18] | Narodený v roku 1961 | V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov. | štyria kandidáti
| ||
2009 | Ben Bernanke[20] | Narodený v roku 1953 | Predseda Federálneho rezervného systému počas Ekonomickej krízy od roku 2007. | štyria kandidáti
| ||
2010 | Mark Zuckerberg[22] | Narodený v roku 1984 | Zakladateľ sociálne siete Facebook. | štyria kandidáti
| ||
2011 | Demonštranti[24] | Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: Arabská jar, Španielska revolúcia, ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), Ruské protesty (2011) a mnoho ďalších. | štyria kandidáti
| |||
2012 | Barack Obama (2)[26] | Narodený v roku 1961 | V roku 2012 bol Barack Obama znovu zvolený za prezidenta Spojených štátov. | ôsmi kandidáti
| ||
2013 | Pápež František[28] | Narodený v roku 1936 | V roku 2013 zvolený pápež rímsko-katolíckej cirkvi. Nastúpil po rezignácii pápeža Benedikta XVI. | deviati kandidáti
| ||
2014 | Bojovníci s Ebolou[30] | Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali chorobou vyvolanou vírusom Ebola počas jej epidémie v roku 2014. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci a sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.[31]
V tíme boli medzi inými: doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v Monrovii (Libéria),[32][33] Dr. Kent Brantly, prvý Američan nakazený týmto vírusom,[33][34] americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc,[33][35] vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,[33][36] či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu[33][37] a mnoho ďalších. |
siedmi kandidáti
| |||
2015 | Angela Merkelová | Narodená v roku 1954 | Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na riešení gréckych dlhov a migračnej krízy v Európe.[39] | siedmi kandidáti
| ||
2016 | Donald Trump | Narodený v roku 1946 | V roku 2016 Donald Trump zvíťazil vo voľbách na prezidenta Spojených štátov. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské, či politické korene. | siedmi kandidáti
| ||
2017 | „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ | Ľudia, ktorí prehovorili proti sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou Isabel Pascualovou, lobistkou Adamou Iwuovou, herečkou Ashley Juddovou, informatičkou Susan Fowlerovou, hudebnou skladateľkou a speváčkou Taylor Swiftovou a paňou, ktorá pracuje v nemocnici a nepriala si byť zverejnená a nevidno jej do tváre.[42] | ||||
2018 | „Strážcovia“ | Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: Džamál Chášukdží, stĺpkar denníku The Washington Post zavražděný kvôli kritike saudského korunného princa. Maria Ressa, editorka filipínského zpravodajského webu Rappler, ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky jej prezidenta. Wa Lone a Kyaw Soe Oo, spravodajky agentúry Reuters zadržané v Mjanmarsku počas vyšetrovania masakru v Inn Dine; pracovníci denníku The Capital Gazette, marylandských novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil pät ich zamestnancov.[43] | ||||
2019 | Greta Thunbergová | Narodená v roku 2003 | švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť[44] | štyria kandidáti
|
||
2020 | Joe Biden a Kamala Harrisová | Narodení v roku 1942 a 1964 | V roku 2020 byli Biden a Harrisová zvolení prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta Mikea Pence.[45][46][47] | traja kandidáti
| ||
Referencie
- Eliza Gray. Person of the Year – TIME. TIME.com. Dostupné online [cit. 2015-07-13].
- Person of the Year: 75th Anniversary Celebration. Special Collector's. vyd. New York : Time Books, 2002.
- Pôvodný článok v časopise Time
- Joan Levenstein. Mme Chiang Kai-Shek: 1937 [online]. [Cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
- The Timely "Dumbo": Almost a Cover Boy [online]. May 16, 2011, [cit. 2013-03-04]. Dostupné online.
- American Experience. pbs.org. Dostupné online.
- Susan Rosegrant. ISR and the Truman/Dewey upset. isr.umich.edu, April 18, 2012. Dostupné online.
- Ben Cosgrove. BEHIND THE PICTURE: ‘DEWEY DEFEATS TRUMAN’. 'TIME Magazine', October 21, 2012. Dostupné online.
- Alžbeta II. sa tiež stala kráľovnou Austrálie, Kanady, Cejlonu, Nového Zélandu, Pakistanu a Juhoafrickej republiky
- Harlow H. Curtice is dead at 69. The New York Times, November 4, 1962. Dostupné online [cit. 2009-10-06]. (fee for article)
- LARSEN, Roy. A Letter From The Publisher. Time, January 5, 1970. Dostupné online.
- "Willy Brandt", Time Magazine, January 4, 1971, online archive. Retrieved July 11, 2007.
- Jennings Parrott. Time Picks China's Deng Xiaoping as Man of the Year. 'Los Angeles Times', December 30, 1985. Dostupné online.
- Lev Grossman. You — Yes, You — Are TIME's Person of the Year. Time, December 13, 2006. Dostupné online [cit. 2012-12-20].
- NBC News Staff. Time magazine's 'Person of the Year' is ... You. TIME, December 17, 2006. Dostupné online.
- Person of the Year 2007. Time, 2007. Dostupné online [cit. 2009-07-08].
- TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2007. TIME, December 19, 2007. Dostupné online.
- VON DREHLE, David. Time, December 17, 2008. Dostupné online [cit. 2008-12-17].
- TIME Staff. Person of the Year 2008. TIME, December 17, 2008. Dostupné online.
- GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2009. Time, December 16, 2009. Dostupné online [cit. 2009-12-16].
- TIME Staff. Person of the Year 2009. TIME, December 16, 2009. Dostupné online.
- GROSSMAN, Lev. Person of the Year 2010. Time, December 15, 2010. Dostupné online [cit. 2010-12-15].
- TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2010. TIME, December 15, 2010. Dostupné online.
- GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2011. Time, December 14, 2011. Dostupné online [cit. 2011-12-14].
- TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2011. TIME, December 14, 2011. Dostupné online.
- Person of the Year 2012. Time, December 19, 2008. Dostupné online [cit. 2012-12-23].
- TIME Staff. The TIME Person of the Year short list revealed. TODAY, December 18, 2012. Dostupné online.
- Time, December 11, 2013. Dostupné online [cit. 2013-12-11].
- TIME Staff. The Top Ten Finalists for Person of the Year in 2013. TIME, December 9, 2013. Dostupné online.
- The Choice. Time, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2014-12-10].
- Eliott C. McLaughlin, CNN. Ebola fighters are Time's 'Person of the Year'. CNN, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2015-07-25].
- The Sydney Morning Herald. Dostupné online.
- TIME Person of the Year 2014: Ebola Fighters [online]. December 10, 2014, [cit. 2015-07-25]. Dostupné online.
- Daily News (New York). Dostupné online.
- Image: 1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- Image: 1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- Image: 1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media4.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- Laura Stampler. TIME Unveils Finalists for 2014 Person of the Year. TIME, December 8, 2014. Dostupné online.
- Nancy Gibbs. The Choice: Why Angela Merkel is TIME's Person of the Year 2015. TIME, December 9, 2015. Dostupné online.
- Sarah Begley. TIME Announces Shortlist for 2015 Person of the Year. TIME, December 7, 2015. Dostupné online.
- Katie Reilly. TIME Announces 2016 Person of the Year Shortlist on Today Show. TIME, December 5, 2016. Dostupné online.
- Osobností roku magazínu Time jsou ti, kteří 'prolomili mlčení' o sexuálním obtěžování [online]. iROZHLAS, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po česky)
- VICK, Karl. TIME Person of the Year 2018: The Guardians [online]. Time, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ČTK. Osobností roku podle časopisu Time je Greta Thunbergová, porazila i Trumpa. Aktuálně.cz (Economia), 2019-12-11. Dostupné online [cit. 2019-12-11].
- Why TIME Chose Joe Biden and Kamala Harris as the 2020 Person of the Year. Time. Dostupné online.
- „Za změnu amerického příběhu.“ Time vyhlásil osobností roku Bidena a Harrisovou. ČT24. Dostupné online.
- Kerry Flynn. Joe Biden and Kamala Harris named Time Person of the Year. CNN. Dostupné online [cit. 2020-12-11].
Externé odkazy
- Obálky časopisu Time (po anglicky)
- Príbehy Osobností roka (po anglicky)