Black Lives Matter

Hnutie vzniklo v súvislosti s prípadom štát versus George Zimmerman z roku 2013, kedy sa začalo šíriť na sociálnych sieťach pod hashtagom #BlackLivesMatter.[6] Floridský koordinátor miestnej domobrany George Zimmerman vtedy zastrelil sedemnásťročného neozbrojeného černocha Trayvona Martina. Zimmerman bol vzatý do väzby, avšak po piatich hodinách výsluchu prepustený s odôvodnením, že išlo o sebaobranu. Ďalší podnet a zvýšenie povedomia o tomto hnutí následovali po zastrelení Michaela Browna ve Fergusone v roku 2014.[7] Na základe tohto prípadu sa jedným zo sloganov hnutia stalo „hands up, don't shoot!“ (ruky hore, nestrielajte!) nebo jen skrátené „hands up!“, čo je signál, ktorý mal Michael Brown ukazovať pred svojím zastrelením.

V prvej polovici júna 2016 bolo v rámci hnutia BLM usporiadaných viac ako 112 celoštátnych protestov v 88 amerických mestách, ktoré boli spätnou väzbou na policajné zásahy končiace fatálne pre občanov tmavej pleti.[8] Hnutie upozorňuje tiež na rasové profilovanie, které vyusťuje v nepomerne vyššie zastavovanie Afro- a Latinoameričanov policajtmi v uliciach amerických miest, policajnú brutalitu a všeobecne dvojaký meter, ktorý údajne polícia aplikuje voči Američanom na základe ich farby pokožky.[9]

V roku 2016 sa demonštrácie Black Lives Matter uskutočnili tiež v Spojenom kráľovstve, v Nemecku, Kanade alebo Holandsku.[10][11]

V roku 2020 sa protesty a nepokoje opäť zdvihli po smrti Georga Floyda, Breonny Taylorovej a ďalších.

• 
  Protestujúci v New York City v decembri 2014
• 
  Protesty v Chicagu v decembri 2014 po zastrelení Erica Garnera
• 
  Protesty v Minneapolise v novembri 2015 po zastrelení Jamara Clarka
• 
  Protestujúci v Saint Paul v Minnesote po zastrelení Philanda Castila 6. júla 2016
• 
  Protesty proti policajnému násiliu v San Franciscu v júli 2016

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Black Lives Matter na českej Wikipédii.