Generácia Baby boomers

Len v Spojených štátoch sa medzi rokmi 1946-1964 narodilo 76 miliónov detí. V roku 2004, Briti z generácie Baby boomers vlastnili 80% všetkého majetku Spojeného kráľovstva, kúpili 80% automobilov najvyššej triedy, 80% vyrobených jácht a 50%z vyrobených prostriedkov určených na starostlivosť o pleť.[16]

Okrem veľkosti skupiny, Steve Gillon poznamenáva, že jednou z vecí, ktoré baby boomers odlišujú od iných generačných skupín je skutočnosť, že „už od chvíle, kedy sa táto kohorta identifikovala, boomeri boli zanalyzovaní a určení modernými marketingovými expertmi, ktorí znásobili ich pocit generačnej odlišnosti.“[17] Podporili to aj články, ktoré koncom 40. rokov publikovali v tlači. Tieto texty poukazovali na to, že nárast počtu novonarodených detí, je znamením nárastu ekonomického boomu. Príkladom môže byť titulok z časopisu Newsweek, ktorý v roku 1948 čitateľom oznamoval, že „Babies Mean Business“ („Deti sú biznis“), či iný týždenník, Time, ktorý v tom istom roku vydal článok s jednoduchým titulkom „Baby Boom“.[18]

Dychtwaldova teória o „age wave“ poukazuje na to, že boomeri postupne, ako v rokoch 2007-2009 začnú prichádzať do dôchodkového veku spôsobia spomalenie ekonomického rastu.[19] Spôsobí to projekcia starnutia pracovnej sily (niekedy sporne označovaná ako The Silver Tsunami), ktorá postúpi v roku 2020 do fázy kedy až 25% pracujúcich v západných kultúrach bude mať viac ako 55 rokov.[20]

V Spojených štátoch v prieskumoch zistili, že takmer tretina opýtaných z generácie baby bommers by dedičstvo radšej poskytla charite, než by ho odkázala svojim potomkom. 57% z nich verí, že každá generácia by si mala svoj majetok nadobudnúť vlastnými silami, 54% verí, že peňažné prostriedky bolo na deti potrebné vynakladať iba počas obdobia, kedy vyrastali.[21]

Boomers vyrastali v období dramatických sociálnych zmien. V Spojených štátoch táto zmena generáciu poznačila silným kultúrnym štiepením na konzervatívcov a zástancov zmien. Niektorí analytici veria, že sa toto štiepenie politicky odohráva od čias vojny vo Vietname aj po roku 2000. Výsledkom tohto štiepenia je politická rozpoltenosť v krajine. Baby boomers sú v tomto štáte kandidáti so silným potenciálom priaznivcov republikánov, ale aj u demokratov.[22][23] Prvá polovica boomerov dospievala na celom svete do spoločných časov. Mali zážitky, akými bola Beatlemánia, či festival vo Woodstocku, prejavovali odpor voči vojne vo Vietname, ale v tejto vojne aj umierali. Politicky mali prvé ročníky boomerov bližšie k demokratom, neskoršie viac sympatizovali s republikánmi.[24] V začiatkoch 80. rokov sa boomeri stali viac konzervatívnymi a mnohí ľutujú kultúrne zmeny, ktoré priniesli v svojom mladom veku.[25]

V roku 1993 časopis Time informoval o náboženskej orientácii u povojnovej generácii. Citoval slová sociológa z kalifornskej univerzity v Santa Barbare, Wadea Clarka Roofa, že asi 42% baby boomerov odišlo od formálneho náboženstva, 33% nechodí do kostola a 25% z nich sa k viere vrátilo. Boomeri, ktorí sa vrátili k cirkvi boli menej viazanými na tradície a menej presvedčenými členmi ako lojalisti. Sú aj liberálnejší, čím sa prehlbujú rozpory v otázkach, ako je názor na umelé prerušenie tehotenstva a homosexualitu.[26]

V roku 1985 bol v štúdii, ktorú v USA robili Schuman a Scott, oslovený veľký počet dospelých ľudí otázkou, že „čo bolo pre nich v posledných 50 rokoch výnimočne dôležité?“[27] Baby boomers mali v tejto ankete nasledovné výsledky:

• prvá skupina, narodená v rokoch 1946-55, ktorá symbolizovala kultúrne zmeny šesťdesiatych rokov:
  • Pamätné udalosti: Studená vojna (asociovaná „červenou hrozbou“), Kubánska raketová kríza, atentáty na Johna a Roberta Kennedyovcov, Martina Luthera Kinga, politické nepokoje, Program Apollo, riziko povolania do vojny vo Vietname, či skutočnej vojenskej služby v tejto vojne, sociálne experimenty, sexuálna sloboda, experimentovanie s drogami, boj za občianske práva, ekologické hnutie, hnutia za práva žien, protesty a nepokoje a Woodstock.
  • Hlavné charakteristiky: sklony k experimentovaniu, individualizmus, slobodná myseľ, orientácia na sociálne témy.
• druhá skupina, narodená v rokoch 1956-64:
  • Pamätné udalosti: Studená vojna (asociovaná „červenou hrozbou“), Kubánska raketová kríza, atentáty na Johna a Roberta Kennedyovcov, Martina Luthera Kinga, prvé kroky na Mesiaci, Aféra Watergate a Nixonova rezignácia, v niektorých štátoch sa znížil vek pre povolenie pitia alkoholu z 21 na 18 rokov. Za významné považovali embargo po ropnej kríze v roku 1973, rastúcu infláciu, hospodársku recesiu, nedostatok pracovných príležitostí po ukončení štúdia, iránska rukojemnícka kríza, či Live Aid a iné.
  • Hlavné charakteristiky: menej optimizmu, nedôvera k vláde, celkový cynizmus.

Okolo generačného prepojenia s ročníkmi 1961 až 1964 s Baby boomers je častá diskusia a niektorí demografi skôr pripúšťajú, že títo jedinci sú skôr súčasťou nasledujúcej Generácii X.[28][29][30][31]

Ako indikátor dôležitosti tejto generácie môžeme považovať aj to, že časopis Time v roku 1966 zvolil Baby Boomers za „Osobnosti roka.“ Claire Raines v publikácii Beyond Generation X píše, že nikdy predtým sa nestalo, aby sa niektorá generácia takto zidealizovala.[32] Boomeri sú často v USA spájaní s hnutiami ako Kontrakultúra 60. rokov, s bojom za občianske práva a druhej vlny feministického hnutia. Naopak mnohí mali tendenciu byť konzervatívnymi, proti kontrakultúre. Boli to hlavne tí, ktorí ktorí pracovali na svojej profesionálnej kariére v armáde, ako právnici, v biznise, či republikánski politici. Títo jedinci z tejto generácie sú, podobne ako časť Generácie X, spájaní s konzumným spôsobom života a sklonmi k narcizmu. Často sa očakáva, že generácia, ktorá nasleduje, sa bude mať lepšie, ako tá predošlá. Generácia X, ktorá prišla po Boomeroch, už lepšiu kvalitu života nemala.[33][34][35][36]