Julian Assange

Medzinárodná medzivládna organizácia Interpol ho 30. novembra 2010 umiestnila na tzv. červený zoznam hľadaných osôb Interpolu[2], pretože bol stíhaný vo Švédsku pre podozrenie zo znásilnenia a spáchania ďalšieho trestného činu. Jeho zástancovia však tvrdili, že obvinenia sú vykonštruované a stoja za nimi politické sily, ktoré ho chcú aspoň zdiskreditovať.[3][4]

Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska. Obvinenie už medzičasom vo Švédska zrušili a prípad zastavili v roku 2017 a 2019. Ekvádor v roku 2012 ponúkol Assangeovi pomoc, čo súviselo aj s vtedajším vzťahom Ekvádora k Spojeným štátom, ktoré boli pre Assangea najväčšou hrozbou.

Edward Snowden požiadal o ekvádorský azyl 23. júna 2013 ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí.[5] Ekvádor sa k jeho žiadosti staval najprv zdržanlivo. 27. júna 2013 však odstúpil od rokovaní o dohode o preferenčnom obchode s USA, aby tak "zmaril vydieranie" USA vo veci Snowdenovho azylu.[6] Nakoniec však Snowden azyl nedostal a podľa diplomatickej korešpondencie, ktorá unikla a bola zverejnená 28. júna 2013, ekvádorský prezident Rafael Correa zastavil úsilie, ktoré malo pomôcť dostať E. Snowdena z Ruska.[7] Ekvádorský prezident vyhlásil, že dočasný cestovný dokument, vydaný ekvádorským konzulom v Londýne v spolupráci s J. Assangeom, bol vydaný bez potrebnej autorizácie.[7]

Týmto medzi ekvádorskou vládou a Assangeom vzniklo napätie.[7] Po tom čo mu v roku 2018 udelili občianstvo, po viacerých sporoch s ekvádorskými orgánmi 11. apríli 2019 mu Ekvádor zrušil azyl s odôvodnením: „opakované porušovanie medzinárodných dohôd a denných protokolov“. 11 apríla 2019 bol Assange v Londýne zatknutý britskou políciou.[8] Jeho právnička tvrdila, že ho zatkli na základe žiadosti Spojených štátov. Zatknutie odsúdil aj Snowden.[8] 11. apríla 2019 bol uznaný vinným z porušenia zákona o kauciách a 1. mája 2019 bol v Spojenom kráľovstve odsúdený na 50 týždňov väzenia. Assange sa odvtedy nachádza v mimoriadne prísne stráženej väznici Belmarsh v Londýne.[9] 60 lekárov adresovalo britskej vláde list v ktorom uvádzajú, že zdravotný stav Juliana Assangea je veľmi vážny a že hrozí že vo väzení umrie.[10]

Assange počas pobytu na ekvádorskom veľvyslanectve splodil dve deti. Oznámila to v apríly 2020 jeho partnerka Stella Morris.[11]

11. apríla 2019 americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Assangea zo sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača. Oznámili to hneď po tom, ako Assangea zatkli v Londýne na základe žiadosti Spojených štátov na jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu z roku 2012. Assangea obviňujú z pomoci Manningovej, ktorá poskytla WikiLeaks utajované materiály. Assange jej mal pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany. [12]

Vláda Spojených štátov 23. mája 2019 ďalej Assangea obvinila z porušenia zákona o špionáži z roku 1917.

24. februára 2020 sa začalo na súde v Londýne súdne pojednávanie vo veci vydania Juliana Assangea do USA. Súdu predchádzal protest v centre Londýna 22. februára 2020. Za jeho prepustenie protestovali stovky ľudí, mnohí politici, hudobníci a ďalšie celebrity.[13] Protesty sa konali aj vo viac než 40 mestách po celom svete.

Do júna 2019 americké úrady voči Assangeovi vzniesli už 18 obvinení, väčšinu na základe zákona o špionáži. Posledné obvinenia zo sprisahania zameraného na preniknutie do počítačových systémov boli rozšírené dôkazmi o tom, že Assange na tejto trestnej činnosti spolupracoval s hackermi zo skupín LulzSec a Anonymous. V spolupráci s nimi „neoprávnene vstúpil vo vládneho počítačového systému členskej krajiny NATO". USA stále žiadajú o jeho vydanie z Británie. Súdny proces, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o americkej žiadosti, sa mal začať v septembri 2020.[14]

Britský súd v januári 2021 rozhodol, že Assange nebude vydaný do USA, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a sprisahania s cieľom nabúrať sa do vládnych počítačov za čo mu hrozí 175-ročné väzenie.[15]

Špeciálny spravodajca OSN Niels Melzer vo svojej správe z 1. novembra 2019 uvádza, že Julian Assange "má všetky príznaky typické pre dlhodobé vystavenie psychologickému mučeniu".[16] Táto skutočnosť odporuje medzinárodnému právu. V správe ďalej uvádza : "Napriek zdravotnej naliehavosti mojej výzvy a závažnosti porušenia ustanovení, UK neprijalo žiadne opatrenia na vyšetrovanie, prevenciu a nápravu ktoré požaduje medzinárodné právo". Ďalej píše : "V krátkej reakcii zaslanej takmer päť mesiacov po mojej návšteve vláda Spojeného kráľovstva jednoznačne odmietla moje zistenia bez toho, aby naznačila akúkoľvek ochotu zvážiť moje odporúčania, nieto ich implementovať, alebo dokonca poskytnúť požadované dodatočné informácie". V správe tiež spomína že : "Je naďalej zadržiavaný v represívnych podmienkach izolácie a dozoru, čo nie je opodstatnené jeho dôvodu väzby."

Špeciálny spravodajca OSN v správe píše tiež o tom, že Julian Assange nemá riadny prístup k právnemu zástupcovi a dokumentom, čím je vážne oslabené jeho najzákladnejšie právo na prípravu obhajoby.

V správe ďalej píše : "Očividná a trvalá svojvoľnosť, ktorú v tomto prípade preukázalo súdnictvo aj vláda, naznačuje alarmujúce odchýlenie sa od záväzku Spojeného kráľovstva v oblasti ľudských práv a zásad právneho štátu. Toto je znepokojivý príklad, ktorý ešte viac posilňuje nedávne odmietnutie vlády viesť dlho očakávané súdne vyšetrovanie týkajúce sa účasti Britov na programe mučenia a vydávania osôb CIA."........."Podľa môjho názoru tento prípad nikdy nebol o vine alebo nevine pána Assangea, ale o tom, že ho nútia zaplatiť cenu za odhalenie vážneho vládneho previnenia vrátane údajných vojnových zločinov a korupcie. Ak Spojené kráľovstvo neodkladne nezmení kurz a nezmení svoju neľudskú pozíciu, pokračujúce vystavenie pána Assangea svojvoľnosti a zneužívaniu môže mať onedlho cenu ľudského života."

Niels Melzer vo svojej urgentnej výzve vláde UK dôrazne odporúča aby zakázala vydanie Juliana Assangea do USA, aby bol okamžite prepustený a aby mu bolo umožnené zotaviť sa zo zdravotných problémov a obnoviť jeho osobný a profesionálny život.[16]

Petíciu za prepustenie Juliana Assangea podpísalo viac než 5000 ľudí. Aktivisti tiež požiadali o stretnutie so zástupcami Britského veľvyslanectva, ktorí sa s nimi odmietli stretnúť napriek tomu, že o stretnutie požiadali vopred písomne.[17]

Niektorí americkí politici otvorene vyzývajú k dolapeniu, súdeniu alebo dokonca poprave Juliana Assangeho. Poradca kanadského premiéra, Tom Flanagan, chce, aby na neho bol spáchaný letecký atentát, s tým, že „si zaslúži smrť“[18]. Neúspešná viceprezidenstká kandidátka Sarah Palinová volá po tom, že „by mal byť stíhaný ako teroristi (vodcovia Talibanu alebo Al-Kajdy)“[19] a domnieva sa, že je „protiamerický“[20]. Jej stranícky kolega a prezidentský kandidát z minulých volieb, Mike Huckabee, sa tiež vyslovil za smrť Assangeho ako aj človeka „zodpovedného za únik diplomatických depeší“ – tento skutok označil za vlastizradu a povedal, že „čokoľvek menej ako poprava by bolo príliš vľúdnym trestom“[21].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julian Assange