George Wells Beadle
George Wells Beadle (* 22. október 1903 – † 9. jún 1989) bol americký genetik, spoločne s Edwardom L. Tatumom a Joshuom Lederbergom nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za rok 1958. Spolu s Tatumom cenu získali za objav toho, že gény regulujú určité chemické procesy v bunkách. Ich experimenty viedli k hypotéze o priamom vzťahu medzi génmi a enzymatickými reakciami, zvanej „jeden gén – jeden enzým“.
George Wells Beadle | |||
americký genetik | |||
Narodenie | 22. október 1903 Wahoo, Nebraska, USA | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 9. jún 1989 (85 rokov) Chicago, Illinois, USA | ||
Národnosť | americká | ||
Alma mater | University of Nebraska Cornell University | ||
Beadle študoval na Nebraskej univerzite, doktorát získal roku 1931 na Cornellovej univerzite. V rokoch 1931 až 1936 pôsobil na Kalifornskom technologickom inštitúte (Kaltech), roku 1936 prešiel na Harvard a nasledujúceho roku na Stanford. Po deviatich rokoch sa vrátil na Kaltech, kde viedol katedru biológie. Roku 1961 sa stal rektorom Chicagskej univerzity.
V roku 1946 bol George Beadle prijatý do American Academy of Arts and Sciences[1], v tom istom roku tiež bol prezidentom Genetics Society of America.
Referencie
- Members of the American Academy. Listed by election year, 1900-1949 (PDF). 2015-10-27