Wallis Simpsonová

Wallis, vojvodkyňa z Windsoru (rodená Bessie Wallis Warfieldová; * 19. jún 1896, Blue Ridge Summit, Pensylvánia, USA – † 24. apríl 1986, Paríž, Francúzsko), známa ako Wallis Simpsonová, bola americká prominentka a manželka vojvodu z Windsoru, bývalého britského kráľa Eduarda VIII. Ich úmysel uzavrieť manželstvo a jej stav rozvedeného spôsobili ústavnú krízu, ktorá viedla k Edwardovej abdikácii.

Wallis Simpsonová

Simpsonová v roku 1936
Rod. menoBessie Wallis Warfield
Narodenie19. jún 1896
Blue Ridge Summit, Pensylvánia, USA
Úmrtie24. apríl 1986 (89 rokov)
Paríž, Francúzsko
ManželEduard VIII.
Odkazy
Commons Wallis Simpsonová
 Biografický portál

Wallis vyrastala v Baltimore v Marylande. Jej otec zomrel krátko po jej narodení a ona a jej ovdovená matka boli čiastočne podporované ich bohatšími príbuznými. Jej prvé manželstvo s americkým námorným dôstojníkom Winom Spencerom bolo prerušované rozchodmi a nakoniec sa skončilo rozvodom. V roku 1931 sa počas svojho druhého manželstva s Ernestom Simpsonom zoznámila s Eduardom, vtedajším princom z Walesu. O päť rokov neskôr, po Edwardovom nástupe na trón, sa Wallis rozviedla s druhým manželom, aby sa zosobášila s Edwardom.

Kráľovo želanie oženiť sa so ženou, ktorá mala dvoch žijúcich bývalých manželov, hrozilo, že spôsobí ústavnú krízu v Spojenom kráľovstve. Nakoniec to v decembri 1936 viedlo k jeho abdikácii, aby sa oženil so „ženou, ktorú milujem“.[1] Po abdikácii sa z Eduarda stal vojvoda z Windsoru a z jeho brata sa stal nástupca - kráľ Juraj VI. Wallis sa vydala za Eduarda o šesť mesiacov neskôr, potom bola formálne známa ako vojvodkyňa z Windsoru, ale nesmela zdieľať oslovenie svojho manžela „kráľovská výsosť“.

Pred, počas a po druhej svetovej vojne boli vojvoda a vojvodkyňa z Windsoru považovaní mnohými členmi parlamentu za nacistických sympatizantov. V roku 1937 navštívili Nemecko a stretli sa s Adolfom Hitlerom. V roku 1940 bol vojvoda vymenovaný za guvernéra Bahám a pár sa presťahoval na ostrovy, až kým sa úradu v roku 1945 nevzdal. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vojvoda a vojvodkyňa prestupovali medzi Európou a Spojenými štátmi a žili životom voľného času ako celebrity v spoločnosti. Po vojvodovej smrti v roku 1972 žila vojvodkyňa v ústraní a na verejnosti ju vídali len zriedka. Jej súkromný život bol zdrojom mnohých špekulácií a zostáva kontroverznou osobnosťou britských dejín.

Princ z Walesu a Wallis v rakúskom Kitzbüheli, február 1935

V januári 1934 sa Wallis údajne stala princovou milenkou.[2] Edward to svojmu otcovi zaprel, napriek tomu, že ich zamestnanci videli spolu v posteli.

Druhá svetová vojna

Keď nemecké jednotky postupovali, vojvoda a vojvodkyňa utiekli zo svojho parížskeho domova na juh, najskôr do Biarritzu, potom v júni do Španielska. Veľvyslancovi USA v Španielsku, Alexandrovi W. Weddellovi, povedala, že Francúzsko prehralo, pretože bolo „vnútorne choré“.[3] Vojvoda a vojvodkyňa sa v júli presťahovali do Portugalska. Zostali v Cascais, v Casa de Santa Maria, domove Ricarda do Espírita Santo e Silvu, bankára, ktorý bol podozrivý ako nemecký agent.[4]

V auguste 1940 vojvoda a vojvodkyňa odcestovali obchodnou loďou na Bahamy, kde bol dosadený za guvernéra.[5] Wallis päť rokov kompetentne vykonávala úlohu guvernérky, aktívne pracovala pre Červený kríž a pri zlepšovaní životných podmienok detí.[6] Nenávidela však Nassau a nazvala ho „našou svätou Helenou“ v súvislosti s posledným Napoleonovým vyhnanstvom.[7] V britskej tlači bola tvrdo kritizovaná za svoje extravagantné nákupy v Spojených štátoch, ku ktorým došlo v čase, keď Británia trpela privátmi, ako sú prídely a výpadok energie.[8][9] O miestnych obyvateľoch hovorila v listoch svojej tete ako o „lenivých a prosperujúcich negroch“. Predseda vlády Winston Churchill tvrdo namietal v roku 1941, keď spolu s manželom plánovali prehliadku Karibiku na palube jachty švédskeho magnáta Axela Wennera-Grena, o ktorom Churchill vyhlásil, že je „pronemecký“. Ďalší z ich známych, Charles Bedaux, ktorý hostil ich svadbu, bol zatknutý pre obvinenie zo zrady v roku 1943, ale predtým, ako bol prípad postavený pred súd, spáchal samovraždu vo väzení v Miami.[10] Britské zriadenie nedôverovalo vojvodkyni; Sir Alexander Hardinge napísal, že jej podozrenie na protibritské aktivity bolo motivované túžbou po pomste proti krajine, ktorá ju odmietla ako svoju kráľovnú.[11] Pár sa vrátil do Francúzska a po porážke nacistického Nemecka odišiel do dôchodku.

Vdovstvo

Po vojvodovej smrti na rakovinu hrdla v roku 1972, vojvodkyňa odcestovala do Spojeného kráľovstva, aby sa zúčastnila jeho pohrebu,[12] pričom počas svojej návštevy zostala v Buckinghamskom paláci.[13] Vojvodkyňa bola čoraz slabšia a nakoniec podľahla demencii. Posledné roky svojho života prežívala ako samotárka, ktorú podporoval majetok jej manžela i príspevok od kráľovnej.[14] Utrpela niekoľko pádov a dvakrát si zlomila bedro.[15]

Po Eduardovej smrti, prevzala plnú moc francúzska právnička vojvodkyne Suzanne Blumová.[16] Blumová predávala veci patriace k vojvodkyni svojim priateľom za cenu nižšiu, ako je trhová hodnota[17] a bola obvinená zo zneužitia svojho klienta v snímke Caroline Blackwoodovej Posledná vojvodkyňa, ktorá bola napísaná v roku 1980, ale ktorá bola zverejnená až v roku 1995, po Blumovej smrti.[18] Neskôr kráľovský životopisec Hugo Vickers nazval Blumovú „satanskou postavou ... na sebe plášť dobrého úmyslu zamaskovať svoju vnútornú zlomyseľnosť“.[19]

V roku 1980 vojvodkyňa stratila silu reči.[20] Na konci bola pripútaná na lôžko a okrem lekára a sestier neprijímala nijaké návštevy.[21]

Smrť

Vojvodkyňa z Windsoru zomrela 24. apríla 1986 vo svojom dome v parížskom Bois de Boulogne vo veku 89 rokov.[22] Jej pohreb sa konal v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor, na ktorom sa zúčastnili jej dve pozostalé švagriné – kráľovná matka a princezná Alice, vojvodkyňa z Gloucesteru – a ďalší členovia kráľovskej rodiny.[23] Pohrebného obradu i pohrebu sa zúčastnili kráľovná, vojvoda z Edinburghu a princ a princezná z Walesu.[24]

Bola pochovaná vedľa Eduarda na kráľovskom pohrebisku neďaleko hradu Windsor ako „Wallis, vojvodkyňa z Windsoru“.[24] Pred dohodou s kráľovnou Alžbetou II. v 60. rokoch vojvoda a vojvodkyňa predtým plánovali pohreb na pozemku zakúpeného cintorína na cintoríne Green Mount v Baltimore, kde bol pochovaný otec vojvodkyne.

Referencie
  1. Duke of Windsor, p. 413
  2. Edward sued one author, Geoffrey Dennis, who claimed that Wallis and Edward were lovers before their marriage, and won (King, p. 119).
  3. Telegram from Weddell to Secretary of State Cordell Hull, FRUS 740.0011 1939/4357 European War, National Archives, Washington, D.C., quoted in Higham, p. 323 and King, p. 343
  4. Bloch, The Duke of Windsor's War, p. 102
  5. King, pp. 350–352; Duchess of Windsor, pp. 344–345
  6. King, pp. 368–376; Vickers, p. 331
  7. Bloch, The Duchess of Windsor, pp. 153, 159
  8. Ziegler, Philip (2004) "Windsor, (Bessie) Wallis, duchess of Windsor (1896–1986)", Oxford Dictionary of National Biography, Oxford University Press, DOI:10.1093/ref:odnb/38277, retrieved 2 May 2010 (subscription required)
  9. Sebba, p. 244
  10. King, p. 378
  11. Howarth, p. 113
  12. Conducted by Launcelot Fleming, Dean of Windsor (The Times, Monday, 5 June 1972; p. 2; Issue 58496; col. E)
  13. Bloch, The Duchess of Windsor, p. 216; Sebba, p. 272; Vickers, p. 26
  14. Sebba, pp. 274–277; Vickers, pp. 99–120; Ziegler, p. 555
  15. King, pp. 492–493
  16. Bloch, The Duchess of Windsor, p. 221; King, p. 505; Menkes, p. 199; Vickers, pp. 137–138
  17. Vickers, pp. 124–127, 165
  18. Vickers, pp. 178–179
  19. Vickers, p. 370
  20. Bloch, The Duchess of Windsor, p. 222
  21. Vickers, pp. 158–168
  22. Weir, p. 328
  23. Vickers, pp. 191–198
  24. , http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/29/newsid_2500000/2500427.stm

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.