Kamala Harrisová

Narodila sa v meste Oakland v štáte Kalifornia. Jej rodičia boli imigranti, jej matka Shyamala Gopalan sa narodila v Indii a jej otec v Jamajke. Svoju matku považovala za mentorku. Má tiež sestru Mayu, právničku a politologičku.[5]

Už v januári 2019 oznámila Harrisová svoj plán kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2020.[6] Po tom, čo bola predvolebná kampaň silne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, bol vedením Demokratickej strany ako víťazný kandidát určený Joe Biden. Harrisová bola čoskoro považovaná za jednu z vážnych čakateliek na pozíciu Bidenovej spolukandidátky (tzv. Running mate). To sa potvrdilo 11. augusta 2020, keď Biden oznámil, že Harrisovú oficiálne nominoval ako kandidátku na post viceprezidentky Spojených štátov.[7]

Podľa niektorých pozorovateľov je nominácia Harrisovej na viceprezidentku historickou udalosťou. Táto energická žena by mohla oživiť kandidatúru „skôr pokojného Bidena“. Dôležitý je však fakt, že 55-ročná Harrisová má šance sa stať nástupkyňou eventuálneho prezidenta Bidena, ktorý má 77 rokov. Dokonca možno predčasne, ak by Biden na funkciu prezidenta rezignoval. Harrisová by mohla byť kandidátkou na 47. prezidenta už v roku 2024 po Bidenovom jedinom funkčnom období.[8]

Harrisová podporuje povinné rozváženie detí odlišných rás do škôl v iných štvrtiach, aby bola podporená rasová diverzita na amerických školách (tzv. Desegregation Busing).[9] Počas prezidentskej televíznej debaty 27. júna 2019 Harrisová vyčítala Bidenovi, že v minulosti spolupracoval s poprednými segregacionistickými politikmi a bol proti rozváženiu černošských detí autobusmi do verejných škôl s prevahou bielych detí v rámci politiky desegregácie škôl nariadenej v 70. rokoch Najvyšším súdom, ktorý stanovil, že federálna vláda môže zaviesť povinnú školskú autobusovú dopravu, aby bola zaistená rasová rovnováha na amerických školách.[10][11] Cieľom tejto politiky bol boj proti dobrovoľnej rasovej segregácii medzi belochmi a černochmi.[12] Po prvej prezidentskej debate popularita Harrisovej výrazne vzrástla.[13]

Harrisová podporuje pozitívnu diskrimináciu (tzv. Affirmative action) na amerických univerzitách, ktoré sa pri prijímaní študentov rozhodujú podľa rasového kľúča a zvýhodňujú černochov a Hispáncov.[14]

Vyjadrila podporu pre "sanctuary cities", teda ochranárske či azylová mesta, medzi ktoré patrí napríklad San Francisco, ktoré odmietajú uplatňovať federálne zákony týkajúce sa imigrácie a chránia nelegálnych imigrantov, ktorých sa na území "sanctuary city​​" polícia nesmie pýtať na ich imigračný status ani uplatňovať voči nim americké imigračné zákony.[15]

Harrisová sa prezentuje ako jednoznačný stúpenec Izraela.[16] Bola spoluautorom senátnej rezolúcie kritizujúcej rezolúciu RB OSN č. 2334 z 23. decembra 2016, ktorá odsudzuje výstavbu nelegálnych izraelských osád na okupovanom Predjordánsku, ktoré má byť budúcim jadrom samostatného štátu Palestína.[17]

V júni 2019 Harrisová vyhlásila, že v prípade víťazstva v prezidentských voľbách začne trestné stíhanie Donalda Trumpa.[18] Pre nedostatok finančných prostriedkov kampaň ukončila 3. decembra 2019.[19]

Zastáva tvrdší postoj voči ľuďom, ktorí páchajú drobnú kriminalitu, napríklad záškoláctvo.[20] Podporuje legalizáciu marihuany a štátom hradené zdravotné poistenie.[21][22] Nesúhlasí s odporcami využívania tzv. samotiek vo väzniciach.[23]

Patrí medzi liberálnejších politikov, nie však medzi ľavé krídlo demokratickej strany.[20]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamala Harrisová

• Oficiálne profil na webových stránkach Senátu (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kamala Harris na anglickej Wikipédii a Kamala Harrisová na českej Wikipédii.