Spolkový kancelár (Nemecko)

Historickým predchodcom tejto funkcie bola v rokoch 1871 - 1945 funkcia ríšskeho kancelára (Reichskanzler). Predtým, v rokoch 1867 až 1871, existovala funkcia spolkového kancelára (Bundeskanzler) pre Severonemecký spolok, ktorý bol federáciou severonemeckých štátov združených pod faktickým vedením Pruského kráľovstva.

Podľa Základného zákona (Grundgesetz) z roku 1949, ktorý v Nemecku nahrádza ústavu, je nemecký spolkový kancelár ústrednou postavou výkonnej moci s rozsiahlymi právomocami. Okrem iného určuje základné usmernenia politiky vlády (tzv. Richtlinienkompetenz). Aj preto sa niekedy Nemecko označuje ako tzv. kancelárska demokracia.

Spolkového kancelára formálne navrhuje spolkový prezident na základe výsledku volieb do Spolkového snemu a zastúpenia politických subjektov v ňom. Potom kancelára volí snem, pričom na jeho zvolenie je potrebná absolútna väčšina hlasov, teda nadpolovičná hlasov všetkých poslancov, nie nadpolovičná väčšina prítomných. Voľba môže byť až trojkolová.

Spolkový kancelár môže byť Spolkovým snemom odvolaný len na základe tzv. konštruktívneho vóta (vyslovenia, odhlasovania) nedôvery (konstruktives Misstrauensvotum), teda iba vtedy, ak sa Spolkový snem zároveň zhodne na jeho nástupcovi.

• Nemecký spolkový snem
• Výkonná moc

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spolkový kancelár (Nemecko)

• Oficiálna webová stránka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Německý kancléř na českej Wikipédii a Chancellor of Germany na anglickej Wikipédii.