Operácia Dynamo

Nalodenie vojakov ale nebolo také ľahké, ako si myslel. Hlavné problémy boli:

• Málo lodí
• Samotný prístav pre obrovské masy vojska nestačil
• Dunkerqueská pláž klesala do mora len pozvoľna a preto väčšie lode mohli kotviť okrem prístavu až veľmi ďaleko od brehu.
• Priama plavba do Anglicka bola blokovaná mínami a tie sa museli obchádzať severne, čo predlžovalo cestu trikrát, a ešte sa vystavovali útokom nemeckých ponoriek, ktoré mnohé z lodí počas vyloďovania potopili.
• Riziko útokov zo vzduchu bolo rovnako veľké.

Problém s loďami dostal na starosť admirál Bertram Ramsay, ktorý celej operácii velil z Doveru, presnejšie z dynamovej miestnosti Doverského hradu, a preto aj dostala celá operácia názov operácia Dynamo. Vzhľadom na to, že ani flotila jej veličenstva nedisponovala v tom momente v oblasti dostatkom lodí, boli o pomoc požiadané všetky organizácie evidujúce lode. To chvíľu trvalo. Museli byť ešte pozbieraní námorníci, okrem profesionálov boli vyzvaní aj dobrovoľníci. Celkovo sa lode zbierali len pomaly. Ale stalo sa čo nikto nečakal - po celom Anglicku sa rýchlo roznieslo, čo sa deje a k Doveru a Ramsgatu sa začalo dobrovoľne schádzať množstvo lodí všetkého druhu. Za dátum začiatku evakuácie sa považuje noc z 26. na 27. máj 1940.

Vojaci pri naloďovaní pri ústupe z Dunkerque.

Ale problém bol aj s naloďovacím prístaviskom, ktorý stihlo nemecké letectvo poškodiť natoľko, že ho už viac nebolo možné použiť ako kotvisko. Našťastie boli v Dunkerque dva obrovské vlnolamy, severný a južný, ktoré vyčnievali ďaleko do mora. A dali sa použiť aj ako móla. Neskôr sa ako náhradné móla použili nákladné autá, ktoré boli zaparkované v dlhom rade v mori, mali prestrelené duše kvôli stabilite, odstránené kabíny a naloďovanie sa tak postupne zdesaťnásobilo. Problém s mínami sa vyriešil neskôr a plavba sa tak nakoniec skrátila.

Riziko útokov zo vzduchu, bol nebezpečný problém, ale našťastie pre Britov tu bola horiaca rafinéria a jej dym zacláňal nemeckým prieskumným lietadlám výhľad, keďže vietor vial od súše do mora a otočil sa až neskôr. Avšak v období, kedy vial od súše, sa naloďovanie rozbiehalo ešte pomaly. Podarilo sa nalodiť len 5000 vojakov za deň, namiesto požadovaných minimálne 15000. Až posledný výhodný deň sa organizácia aj realizácia naloďovania rozbehla naplno a podarilo sa evakuovať až zhruba 30000 ľudí. No vietor sa čoskoro otočil a Nemci mohli naloďovanie pokojne sledovať, čo spôsobilo, že ho okamžite začali bombardovať. Briti proti týmto útokom nemohli skoro nič robiť, pretože pre nepochopenie rozkazu boli ešte pred tým zničené skoro všetky protilietadlové delá. Navyše sa veliteľ RAF rozhodol lietadlá šetriť pre nastávajúcu bitku o Britániu a nemrhať nimi zbytočne (čo sa neskôr ukázalo ako múdre). Neskôr britské lietadlá úspešne vzlietali a zasahovali, ale nemohli si dovoliť celodenné krytie svojich jednotiek, v dôsledku toho že operovali z Britských ostrovov.

Napriek tomu bolo veľa britských i francúzskych lodí potopených, v britskom loďstve dokonca začali prepukať vzbury a aj najodvážnejší námorníci odmietali ísť na istú smrť. Nakoniec bolo potrebné protestujúce civilné posádky nahradiť skúsenými vojakmi.

Výnimkou bol napr. kapitán Lightoller s jachtou Sundowner, ktorého vďaka námorníckej šikovnosti a trikom netrafila žiadna bomba a zakaždým dokázal doslova napchať do svojej jachty asi 100 vojakov. Jeho trik bol založený na tom, že prudko stočil svoju loď, až keď nepriateľský bombardér začal vyberať strmhlavý let a v tomto bode už fakticky vypustil bomby. Vtedy ho bolo možné aj najľahšie trafiť a to strelci na jeho jachte aj hojne využívali.

Nakoniec sa problém vyriešil tak, že sa naloďovalo len cez noc. Cez deň sa vojaci poschovávali, kde sa dalo a cez noc zasa vyliezli. Naloďovanie sa zasa rozbehlo na plné obrátky.

Zadné krytie evakuovaných vojsk zabezpečovali jednotky, ktoré si zatiaľ udržali najvyššiu bojaschopnosť, ako napr. oddiely Coldstream Guard alebo Francúzi, ktorí udržiavali podstatnú časť perimetra okolo mesta. Napriek počiatočným predsudkom sa Francúzi ukázali ako skvelí a úplne spoľahliví vojaci. Hanbou však bol ich neschopný najvyšší veliteľ, generál Blanchard. Ďalšia kríza nastala, keď kapitulovalo Belgicko. Po tom čo prestali zvyšky belgických jednotiek klásť organizovaný odpor, vznikla na ľavom krídle dunkerqueskej obrany diera. Zaplniť túto medzeru však bolo potrebné tú noc. Úlohu úspešne splnila divízia, ktorej velil Bernard Montgomery, keďže bola trénovaná na nočné presuny a úlohu i vďaka tomu zvládla splniť včas. Spojencom pomohlo aj to, že Nemci si prestali Dunkerque všímať a všetky tankové jednotky presunuli na juh do bitky o Francúzsko a pri Dunkerque ostali len pešie jednotky. Nešlo však o žiadne podradné druhosledové vojská, ale skúsené oddiely pod velením generála Küchlera.