Európska migračná kríza

Európska migračná kríza (tiež označovaná ako európska utečenecká kríza) je medzinárodná humanitárna a politická kríza v Európskej únii (EÚ) prebiehajúca od roku 2014 spôsobená veľkým počtom imigrantov - ako ekonomických migrantov, tak utečencov - smerujúcich do EÚ.[1] V roku 2014 militantná teroristická organizácia organizácia Islamský štát ovláda rozsiahle časti Iraku a Sýrie, na ktorých území vyhlásila kalifát. Navyše od roku 2011 prebieha občianska vojna v Sýrii, ktorá si doteraz vyžiadala vyše 570 000 obetí.

Žiadatelia o azyl v niektorých európskych krajinách v období od 1. januára 2015 do 30. júna toho istého roku

Priebeh migrácie

Vrchol dosiahla kríza v roku 2015, keď len do Nemecka prišlo viac ako 1 a pol milióna migrantov[2]. V roku 2016 bol počet migrantov v Nemecku viac ako milión, z ktorých [2] 3/4 (750 000) žiadali o azyl. Pokiaľ v roku 2015 a 2016 bol počet žiadateľov o azyl v Nemecku násobne väčší ako vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, od roku 2017 sa počet migrantov aj počet žiadateľov znížil v EÚ asi na polovicu a Nemecko aj keď zostalo na prvom mieste je dobiehané Španielskom.[3] V roku 2019 požiadalo o azyl v EÚ 612 700 nových žiadateľov zo 152 krajín.[1] Najviac Udelených azylov bolo z krajín Síria, Afganistan a Venezuela.[1]

Migranti sa do centrálnych častí Európy dostávajú po dvoch hlavných migračných trasách - balkánskej trase z Turecka cez Egejské more a Balkán do strednej Európy a stredomorskej trase zo severnej Afriky cez Stredozemné more do Talianska. Najčastejším cieľom imigrantov sú štáty západnej a severnej Európy, predovšetkým Nemecko, ďalej Švédsko, Rakúsko, Francúzsko a štáty Beneluxu. Podľa údajov OSN tvoria najväčšiu časť žiadateľov o azyl ľudia z krajín Blízkeho a Stredného východu (hlavne Sýrie, Afganistanu, Iraku), subsaharskej Afriky a západného Balkánu.

Migračná kríza

Rozmer celoeurópskej politickej krízy jav nadobudol v apríli roku 2015, kedy sa v Stredozemnom mori počas krátkej doby potopilo niekoľko lodí s migrantmi, celkom sa utopilo asi 1 200 ľudí a začalo sa uvažovať o zavedení systému na prerozdeľovanie utečencov. V priebehu letných mesiacov dochádzalo k postupnému prehlbovaniu krízy a k jej rozšíreniu do oblasti strednej Európy. Najvážnejšie situácia v priebehu roka 2015 nastala počas septembra a októbra, kedy bol počet utečencov, prichádzajúcich najmä po Balkánskej migračnej trase, najvyššia. Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015 a násilnosti počas silvestrovských oslavách v Nemecku obrátili pozornosť k dovtedy prehliadaným bezpečnostným rizikám spojeným s krízou. Záver roka 2015 priniesol v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi zníženie počtu nových žiadateľov o azyl, ktoré pretrvávalo aj na začiatku roka 2016. Podľa Eurostatu za celý rok 2015 prijali členské štáty EÚ celkom 1 221 855 žiadostí o azyl.[3] Koncom roku 2016 sa udial teroristický útok v Berlíne, pri ktorom kamión vrazil do davu ľudí na vianočných trhoch.

Slovensko

Aj na Slovensku využili radikáli nespokojnosť verejnosti z prílivu ilegálnych migrantov a utečencov. Hlavné masy ľudí smerovali po dopravných ťahoch medzi Budapešťou a Viedňou, teda mimo územia Slovenska. Slovenská vláda sa vyjadrila k možnému príchodu imigrantov z Maďarska s nevôľou a posilnila policajné kontroly na južnej hranici. Maďarský pohraničný plot bol vztýčený na južnej hranici Maďarska v lete 2015. Na jar 2016 na rakúsko-slovenskej hranici prebehla policajná akcia pod dozorom ministra Kaliňáka. Podľa DenníkaN patrila do série predvolebných cvičení proti utečencom v rámci volebného hesla Smeru „Chránime Slovensko“. Fico tvrdí, že je pripravený plotom chrániť hranice s Rakúskom či s Maďarskom.[4] V rámci povinne dobrovoľného prerozdelenia 40 000 migrantov z Talianska a Grécka do ďalších krajín EÚ sa Slovensko rozhodlo prijať len kresťanských utečencov.[5] V reakcii na schválenie kvót na prerozdeľovanie utečencov podalo Slovensko koncom septembra žalobu na súdnom dvore EÚ a slovenských premiér oznámil, že kvóty nebudú na Slovensku nikdy rešpektované. S neskoršou podporou ostatných krajín V4 sa tak aj stala a azylová politika povinného rozdeľovania kvót bola zmenená.

Referencie
  1. Asylum seekers in the European Union (situation 2019) [online]. appsso.eurostat.ec.europa.eu, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  2. Total number of long-term immigrants arriving into the reporting country during the [online]. Eurostat (ec.europa.eu), [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  3. OLTERMANN, Philip. How Angela Merkel’s great migrant gamble paid off. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-08-30. Dostupné online [cit. 2020-09-11]. ISSN 0261-3077.
  4. DUGOVIČ, Matej. Fico chystá na migrantov plot ako v Iraku, kritizujú ho osobnosti aj eurosocialisti (+ foto) [online]. Denník N, 2016-02-24, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  5. Slovensko je ochotné přijmout 200 uprchlíků ze Sýrie, ale jen křesťanů [online]. iROZHLAS, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evropská migrační krize na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.