John Franklin Enders
John Franklin Enders (* 10. február 1897, Hartford, Connecticut, USA – † 8. september 1985, Waterford) bol americký bakteriológ, virológ a parazitológ označovaný za "otca moderných vakcín".[1][2]
John Franklin Enders | |||
americký bakteriológ, virológ a parazitológ | |||
Narodenie | 10. február 1897 Hartford, Connecticut, USA | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 8. september 1985 (88 rokov) Waterford, Connecticut, USA | ||
Alma mater | Yale University Harvard University | ||
Rodičia | John Ostrom Enders | ||
|
V roku 1954 dostal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Životopis
Pochádzal z rodiny bankového riaditeľa po ktorom zdedil miliónový majetok. Po štúdiu na Yale University slúžil v roku 1918 v armáde ako letecký inštruktor a od roku 1922 obchodoval s nehnuteľnosťami. Zapísal sa na Harvard University, kde študoval jazyky a chcel sa stať učiteľom. Nakoniec sa rozhodol pre štúdium biomedicíny, najmä infekčných chorôb. Roku 1930 tu získal titul Ph.D. a prednášal a bádal, od roku 1946 pracoval v bostonskej detskej nemocnici.[3]
Dielo
Od roku 1938 študoval vírusy cicavcov a v roku 1941 s kolegami pripravil serologický test na mumps. So svojimi mladšími kolegami Thomasom H. Wellerom a Frederickom C. Robbinsom publikoval roku 1949 svoj objav, že vírus detskej obrny (poliomyelitída) možno úspešne pestovať in vitro na rôznych typoch tkanív.[4] Tým mohli obmedziť pokusy na živých zvieratách, otvorili cestu k vývoju vakcín proti vírusovým ochoreniam a roku 1954 boli vyznamenaní Nobelovou cenou. Na základe ich techniky vyvinul roku 1952 Jonas Salk prvé vakcíny proti detskej obrne, neocenil však náležite podiel svojich predchodcov. Roku 1954 izoloval Enders so spolupracovníkmi vírus osýpok a roku 1960 začal plošne testovať vakcínu proti osýpkam. O rok neskôr bol oznámený úspech[5] a v roku 1963 sa deaktivovaná vakcína dostala na trh.
Ocenenia
Roku 1946 bol zvolený za člena American Academy of Arts and Sciences,[6] 1953 dostal Presidential Medal of Freedom, najvyššie civilné vyznamenanie v USA, 1954 Nobelovu cenu, roku 1962 Rudolf-Diesel-Medaille. a roku 1967 bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne.[1] 13 univerzít mu udelilo čestný doktorát.[7]
Referencie
- John Franklin Enders. 10 February 1897-8 September 1985. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society, 1987, s. 212–226. DOI: 10.1098/rsbm.1987.0008.
- Katz SL. Measles. [s.l.] : [s.n.], 2009. ISBN 978-3-540-70522-2. DOI:10.1007/978-3-540-70523-9_1 John F. Enders and measles virus vaccine—a reminiscence, s. 3.
- John F. Enders - Biographical [online]. Nobel Media, 2014, [cit. 2017-02-07]. Dostupné online.
- Cultivation of the Lansing strain of poliomyelitis virus in cultures of various human embryonic tissues. Science, 1949, s. 85–87. Dostupné online. DOI: 10.1126/science.109.2822.85. PMID 17794160.
- Bakalar N, "First mention: Measles vaccine, 1960", New York Times, 5 Oct 2010, p D2.
- Book of Members, 1780–2010: Chapter A [online]. American Academy of Arts and Sciences, [cit. 2011-04-15]. Dostupné online.
- Thomas H Weller & Frederick C Robb, A Biographical Memoir: John Franklin Enders (1897–1985), (Washington DC: United States National Academy of Sciences, 1991), p 62.
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Franklin Enders na českej Wikipédii.