Chomejní
Veľký ajatolláh sajjid Chomejní (= z Chomejnu), vlastným menom Rúholláh Mustafaví Músaví Chomejní, perz. روحالله مصطفوی موسوی خمینی (* 24. september 1902, Chomejn – † 3. jún 1989, Teherán) bol iránsky šiítsky náboženský vodca, mardža, ajatolláh) a politik, od roku 1979 najvyššia duchovná a politická autorita v Iráne.
Rúholláh Chomejní | ||||||||
1. Najvyšší vodca Iránu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 3. december 1979 – 3. jún 1989 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. september 1902 Chomejn, Perzia | |||||||
Úmrtie | 3. jún 1989 (86 rokov) Teherán, Irán | |||||||
Politická strana | Islamská republikánska strana | |||||||
Národnosť | Iránec | |||||||
Vierovyznanie | Šiítsky moslim | |||||||
Odkazy | ||||||||
Rúholláh Chomejní na imam-khomeini.ir | ||||||||
Chomejní (multimediálne súbory) | ||||||||
|
Narodil sa ako syn ajatolláha sajjida Mustafu Músavího. Študoval šiítsku náboženskú teológiu v Kome a v irackom Nadžafe – v roku 1962 sa stal jedným zo šiestich veľkých ajatolláhov iránskych šiítov. V roku 1963 Chomejní ostro odsúdil svetský režim šáha Pahlavího a jeho tzv. bielu revolúciu. Vystupoval nielen proti skorumpovanosti režimu, ale aj proti šáhovej orientácii na západ, najmä na USA. Po zorganizovaní protišáhovskej demonštrácie ho zatkli a vypovedali z Iránu.
V rokoch 1964 – 1965 žil v Turecku, potom 1965 – 1978 v Iraku a nakoniec v rokoch 1978 – 1979 vo Francúzsku, odkiaľ riadil iránsku islamskú revolúciu, ktorá v roku 1979 vyvrcholila zvrhnutím šáha Pahlavího a jeho útekom z Iránu, následne načo sa ajatolláh Chomejní dostal k moci. Počas jeho režimu sa zhoršili vzťahy Iránu so Západom a tiež so susedným Irakom, s ktorým už krátko po jeho nástupe k moci vypukla krvavá vojna.
V roku 1989 vyhlásil fatvu, ktorá požadovala smrť básnika Salmana Rushdieho za údajné znesvätenie proroka Mohameda v diele Satanské verše.