Kozmonaut

Kozmonaut (z rus. космонавт kosmonávt; iné názvy: astronaut, taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode,[1][2]

Americký astronaut Bruce McCandless používa počas výstupu do otvoreného vesmíru manévrovaciu jednotku pri misii STS-41-B raketoplánu Challenger, 7. február 1984
Ruský kozmonaut Oleg Kononenko stojí počas výstupu do otvoreného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na žeriave Strela, 11. december 2018

V širšom zmysle sa termínom kozmonaut alebo astronaut označuje každý človek, ktorý sa dostal do kozmického priestoru, t. j. do vrchných vrstiev atmosféry Zeme alebo nad ňu. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota kozmickej lode. Rôzne klasifikácie termínu kozmonaut majú aj jednotlivé štáty či organizácie. United States Air Force považuje za astronauta každého, kto sa dostal nad výškovú hranicu 80,5 km (50 míľ), Medzinárodná letecká federácia zas toho, kto prekročil tzv. Kármánovu hranicu (100 km). Rusko klasifikuje ako kozmonauta iba človeka, ktorý uskutočnil orbitálny let, teda dosiahol minimálne prvú kozmickú rýchlosť a zároveň uskutočnil aspoň jeden oblet okolo Zeme. Túto definíciu uznáva aj medzinárodná Komisia pre výskum vesmíru (COSPAR), vo vedeckých kruhoch je preto považovaná za najkorektnejšiu.

Prvým človekom vo vesmíre bol Rus Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý 12. apríla 1961 na lodi Vostok 1 jedenkrát obletel Zem. Odvtedy do 10. januára 2019 sa do vesmíru pozrelo pri 313[3] orbitálnych misiách celkovo 557 ľudí z 38 štátov.[4] Z nich 12 chodilo po povrchu Mesiaca v rámci programu Apollo. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny let okolo Zeme, bol John Herschel Glenn (20. februára 1962). Už pred ním však do vesmíru letel po balistickej dráhe Alan Bartlett Shepard na vesmírnej lodi Freedom 7. Prvou ženou vo vesmíre sa stala Valentina Vladimirovna Tereškovová. Do 10. januára 2019 bolo na orbite celkovo 62 žien.[5] Prvým kozmonautom z iného štátu než ZSSR a USA sa stal 2. marca 1978 Vladimír Remek z bývalého Česko-Slovenska. Tretím štátom po Rusku/ZSSR a USA schopným vyslať človeka do vesmíru vlastnými silami sa stala Čína, ktorá 15. októbra 2003 vypustila na orbitu taikonauta Jang Li-weja.

Súčasným najväčším pilotovaným vesmírnym programom je Medzinárodná vesmírna stanica.

Doteraz v priebehu pilotovaných kozmických letov zahynulo 18 osôb, z toho 13 Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan. Niekoľko kozmonautov ďalej zahynulo v priebehu výcviku a predštartovných príprav.

Názov a etymológia

Kozmonaut

Termín kozmonaut (rus. космонавт kosmonávt) vznikol v Sovietskom zväze a ako označenie člena posádky kozmickej lode sa zaužíval v krajinách bývalého východného bloku, vrátane vtedajšieho Československa. Ruský výraz bol utvorený na základe starogr. κόσμος kosmos – kozmos, vesmír a ναύτης nautēs – plavec, námorník, tzn. v doslovnom preklade znamená „plavec v kozme, vo vesmíre“.[6]

Astronaut

Anglický výraz astronaut vznikol na základe starogr. ἄστρον astron – „hviezda“ a ναύτης nautēs – „plavec, námorník“, tzn. v doslovnom preklade znamená „plavec medzi hviezdami“.[7][8] Porovnaj: argonauti, aeronaut.

Prvé známe použitie výrazu astronaut pochádza z vedecko-fantastického románu Across the Zodiac (1880) od anglického spisovateľa Percyho Grega, ktorý ho použil ako meno fiktívnej lode (Astronaut). V literatúre faktu sa tento výraz zrejme prvýkrát objavil v júnovom čísle časopisu Journal of British Astronomical Association z roku 1929, kde označoval potencionálnu osobu cestujúcu vesmírom. Do bežnej lexiky sa dostal už v období konštrukcie a testovania prvých prúdových lietadiel, ľudovo nazývaných „raketové lietadlá“ (angl. rocket jets). Pôvodne avšak slúžil aj na označenie osoby, ktorá presadzovala prieskum vesmíru, napr.:

„ Astronauti dokonca tvrdia, že môžu byť vytvorené umelé satelity na obiehanie okolo Zeme a Venuše v určenej vzdialenosti. “
– Waldemar Kaempffert v americkom časopise Forum and Century (október 1930)[9]

V 50. rokoch 20. storočia National Aeronautics and Space Administration (NASA) zvolila výraz astronaut na označenie testovacích pilotov vybraných za posádku prvých pilotovaných kozmických letov. Novinár a spisovateľ James Schefter opísal proces výberu pomenovania nasledovne:

„ Dr. Hugh Dryden, zástupca riaditeľa NASA, presadzoval kozmonauta. ‚Astro‘ sa vzťahovalo na hviezdy a Dryden argumentoval tým, že stáli ešte len na počiatku, skúmajúc kozmos a nie hviezdy. Dryden nechal túto záležitosť prediskutovať a napokon prehral. ‚Každý, s kým sme sa zhovárali uprednostňoval astronauta,‘ napísal Gilruth v nepublikovaných memoároch, ‚a tento názov sa zaužíval. Verím, že to bol šťastný výsledok, nakoľko keď teraz povieme astronaut, všetci chápeme, že hovoríme o Američanoch a keď povieme kozmonaut, všetci vieme, že hovoríme o Rusoch.‘ “
– James Schefter v knihe The Race (2000)[10]

Termín astronaut sa zaužíval v západných štátoch. Encyklopédia astronómie (1987) dodáva, že „všeobecne sa [termín astronaut] používa v súvislosti s medzihviezdnymi letmi“.[1]

Taikonaut

Výraz taikonaut bol utvorený z čín. 太空 taikōng – vesmír, kozmos a sufixu -naut (podľa starogr. ναύτης nautēs – plavec, námorník, tak ako je to pri slovách astronaut a kozmonaut), pričom z taikōng bola vypustená hláska „g“ kvôli ľahšej výslovnosti a väčšej podobnosti so slovami astronaut a kozmonaut. Prvý známy výskyt výrazu taikonaut pochádza z mája 1998.[11]

Funkcie v posádkach

Funkcie posádky raketoplánu

Posádka amerického raketoplánu, v súčasnosti jediného používaného amerického vesmírneho dopravného prostriedku, pozostáva z 2 až 7 osôb. V jedinom prípade, pri misii STS-61-A letelo na palube raketoplánu Challenger až 8 astronautov. Členovia posádky plnia tieto funkcie:

  • veliteľ letu alebo tiež prvý pilot – velí celej vesmírnej lodi a sedí vľavo vpredu na pilotnej palube raketoplánu, podobne ako kapitán v kokpite lietadla. Vždy riadi loď v záverečnej časti pristávania, vo vesmíre robí manévre a spájanie, napríklad s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
  • pilot alebo druhý pilot – jeho sedadlo je umiestnené v pravej prednej časti, vedľa veliteľa. Kontroluje všetky systémy na palube, napríklad hlavné motory a hydraulický systém. Ak by veliteľ nebol schopný plniť svoje úlohy, (napríklad pre nevoľnosť), preberá jeho funkciu druhý pilot.
  • letový špecialista – profesionálny astronaut, ktorý plní úlohy ako výstupy do otvoreného priestoru, ovládanie robotického ramena RMS a robí pokusy.
  • palubný špecialista – neprofesionálny astronaut, alebo astronaut, ktorý nie je zamestnaný v NASA. Na palube má špeciálnu úlohu, môže to byť napríklad lekár vykonávajúci zdravotné testy členov posádky.

Funkcie posádky Sojuzu

V ruskej vesmírnej lodi Sojuz je miesto iba pre tri osoby. Prítomnosť tretieho člena posádky však nie je nevyhnutná, môže to byť vedec alebo platiaci kozmický turista.

  • veliteľ – sedí na prostrednom sedadle, koordinuje dianie na palube.
  • palubný inžinier – sedí vpravo od veliteľa. Jeho úlohou je kontrola palubných systémov a letových procedúr.

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici takisto existuje veliteľ, ktorý je nadradený dokonca aj veliteľom posádok raketoplánu a Sojuzu počas ich pripojenia ku komplexu.

Príprava na let
Kozmonauti Jeffrey N. Williams, Pavel V. Vinogradov a Thomas Reiter na Medzinárodnej vesmírnej stanici

Najprísnejšími lekárskymi a psychologickými testami v rámci prípravy na let do vesmíru prešla prvá generácia kozmonautov. Vtedy ešte nikto nevedel, ako bude ľudský organizmus reagovať na zrýchlenie, bezváhový stav a ožiarenie. Prví astronauti museli byť vo vynikajúcej fyzickej kondícii. Skupinu prvých kandidátov na kozmonautov v Sovietskom zväze vybrali spomedzi stíhacích pilotov. Ich maximálny vek mal byť do tridsať rokov, výška do 170 cm, a hmotnosť do 70 kg. Museli mať výborný zdravotný stav ktorý vylučoval čo i len pravidelné angíny. Kandidáti museli napríklad vydržať stáť 20 minút vo vode s teplotou 0 °C a nesmeli z toho ochorieť, či vydržať neprerušovane 72 hodín bez spánku. V súčasnosti sú už kritériá na výber medzi kozmonautov oveľa miernejšie (príkladom je John Glenn, americký astronaut, ktorý letel do vesmíru vo veku 76 rokov).

V USA prebieha hlavná časť výcviku v Lyndon B. Johnson Space Center v Houstone. Nachádza sa tu trenažér kokpitu raketoplánu, virtuálne laboratórium a modely častí Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výstupy do otvoreného priestoru astronauti nacvičujú v 61 metrov dlhom a 12 metrov hlbokom bazéne. Ďalšie výcvikové stredisko je napríklad na Floride, kde sa nacvičuje hlavne núdzové opustenie raketoplánu a odpaľovacej rampy. Experimenty, ktoré budú astronauti vykonávať na palubách vesmírnej lode sa nacvičujú v primerane vybavených laboratóriách po celom svete.

V Sovietskom zväze bol pre kozmonautov vybudovaný celý komplex s názvom Hviezdne mestečko. Okrem zariadení slúžiacich na výcvik sa tu nachádzajú obytné bloky, obchody, reštaurácie a školy. Vo veľkej hale v Hviezdnom mestečku sa nachádzajú ruské časti stanice ISS. Prvá dvadsaťčlenná skupina kozmonautov sa v Hviezdnom mestečku začala na svoj let pripravovať už v roku 1960.

V USA aj v Rusku je výcvik kozmonautov dvojstupňový. Prvý, základný výcvik, je rovnaký pre všetkých kandidátov. Trvá približne jeden a pol roka. Kozmonaut sa v ňom učí, ako funguje kozmická loď, v ktorej bude letieť a tiež všetky núdzové procedúry. Keď je po skončení výcviku pridelený k posádke, začína sa takzvaný letecký výcvik. V ňom sa učí všetko potrebné na konkrétnu misiu, napríklad zaobchádzanie s určitými prístrojmi, trénuje pokusy, ktoré budú prebiehať počas letu a v prípade, že sa bude zúčastňovať výstupu do otvoreného priestoru, musí sa celý výstup nacvičiť v spomínanom bazéne. Zároveň sa zoznamuje s ostatnými členmi posádky.

Platy kozmonautov

Priemerný základný príjem súčasného astronauta NASA sa pohybuje v rozpätí od 65 000 do 100 000 dolárov ročne [12]. Prví americkí astronauti dostávali plat 8 330 – 12 770 dolárov. Astronauti ESA zarábajú 84 000 až 96 000 eur ročne, prví traja európski astronauti dostávali dokonca plat vyšší. Ruskí kozmonauti zarábajú niekoľko stoviek dolárov mesačne, ak sa však pripravujú v Spojených štátoch na misiu raketoplánom, sú platení rovnako ako americkí astronauti. Jang Li-wej, prvý Číňan vo vesmíre, zarába 1 200 dolárov mesačne. Okrem toho môžu kozmonauti dostávať rôzne príplatky a bonusy. Informácie o platoch ruských a čínskych kozmonautov sa v rôznych zdrojoch môžu značne líšiť, pretože ako sa zlepšuje finančná situácia oboch štátov, platy kozmonautov (i ďalších špecialistov v kozmickom odvetví) sa celkom významne navyšujú a súčasný stav môže byť i násobkom stavu spred piatich či viac rokov.

Kozmonaut kandidát

Kozmonaut-kandidát je hovorové označenia člena tímu kozmonautov, ktorý prešiel celým výcvikom, bol pripravený na štart, ale letu sa nezúčastnil. Napríklad z dôvodu, že bol pripravený na jedinú konkrétnu misiu, kde skončil ako náhradník (napr. "Oldřich Pelčák, Michal Fulier, ...), alebo preto, že program bol zrušený skôr, než prišiel na rad jeho let. Snahou výcvikového strediska je pripraviť kozmonautov vždy na 100%, aby bola misia úspešná aj s náhradníkom. O hlavnej a záložnej posádke sa rozhoduje až v záverečnej fáze výcviku a k zmene posádky môže prísť aj krátko pred štartom. Toto sa stalo napríklad aj pri misii Apollo 13, keď Ken Mattingly tri dni pred štartom ochorel na rubeolu a bol nahradený Johnom Swigertom.

Kozmickí turisti

V 21. storočí sa uskutočnili kozmické lety ľudí, ktorí leteli ako platiaci hostia. Nazývajú sa vesmírni alebo kozmickí turisti. Prvým vesmírnym turistom sa stal v roku 2001 Dennis Tito na palube kozmickej lode Sojuz TM-32. Všetci vesmírni turisti absolvovali let na palube lodí Sojuz. Do konca roku 2014 absolvovalo platený let celkove 8 turistov, z toho jedna žena. Zatiaľ posledným kozmickým turistom bol Guy Laliberté.

Pozri aj

Externé odkazy

Referencie
  1. Hajduk, Anton; Štohl, Ján, edi. (1987), „kozmonaut“, Encyklopédia astronómie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 308
  2. Porovnaj: Nedelka, Milan; a kol. (1998), „Kozmonaut“, Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový, Bratislava: Magnet-Press Slovakia, str. 367, ISBN 80-968073-0-7, heslo XIV - 005. „Vesmírny, kozmický letec. Označenie astronaut je synonymum pojmu kozmonaut, najmä v súvislosti s americkými kozmickými letcami.“ Uvedenú definíciu prevzal tiež: Vallo, Dušan; et al. (2004), „KOZMONAUT“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 89, ISBN 80-89018-63-7
  3. http://mek.kosmo.cz/bio/lodi.htm Přehled kosmických lodí podle data startu
  4. http://mek.kosmo.cz/bio/knauti.htm Přehled kosmonautů
  5. http://mek.kosmo.cz/bio/zeny.htm Přehled žen - kosmonautek
  6. Králik, Ľubor (2015), „kozmetika“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 295, ISBN 978-80-224-1493-7
  7. Králik, Ľubor (2015), „astra“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 53, ISBN 978-80-224-1493-7
  8. https://books.google.sk/books?id=CepBDwAAQBAJ&pg=PA50
  9. Dickson, Paul (2009), „astronaut“, A Dictionary of the Space Age, Baltimore, MD: The John Hopkins University Press, str. 26, ISBN 978-0-8018-9115-1
  10. Citované podľa: Schefter, James (2009), The Race : The Story of the Moon Race Between Russia & America, London: Arrow Books, str. 51, ISBN 9780099406143, https://books.google.sk/books?id=mhFNx--MQasC&pg=PA51
  11. Dickson, Paul (2009), „taikonaut“, A Dictionary of the Space Age, Baltimore, MD: The John Hopkins University Press, str. 217, ISBN 978-0-8018-9115-1
  12. Stránka ASK.COM
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.