Iránska kríza

Iránska kríza bola kríza spôsobená znárodnením Anglo-iránskej ropnej spoločnosti iránskou vládou Muhammada Mosaddeka 1. mája 1951.

Budova Anglo-iránskej ropnej spoločnosti

Vypuknutie krízy

Kríza vlastne začala už v marci 1951, kedy iránsky parlament (madžlisu) odhlasoval znárodnenie prírodných zdrojov, čo znamenalo aj znárodnenie ropného priemyslu vrátane Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (Anglo-Iranian Oil Company) a jej holdingov. Tento návrh bol dielom Muhammada Mosaddeka, ktorý bol v apríli zvolený iránskym ministerským predsedom. Spojené kráľovstvo reagovala obchodným embargom a vyslaním vojsk do Perzského zálivu. Vystupňovaný spor (britskí zamestnanci AIOC boli vyhostení a rafinérie v Ábádáne boli obsadené iránskou armádou) bol prenesený pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu, kde bolo rozhodnuté o 50% delení zisku a uznaní znárodnenia, avšak Muhammad Mosaddek toto rozhodnutie neprijal. Rovnako zlyhali aj ďalšie pokusy o sprostredkovanie zo strany USA a stroskotali aj rokovania v Bezpečnostnej rade OSN. Snahy Mosaddeka predať ropu Sovietskemu zväzu vyvolali napätie aj vo vzťahu k USA, pretože Irán patril k jednému zo štátov, ktoré podľa geopolitického stanoviska USA mali tvoriť reťaz štátov čeliacich sovietskemu prelomu na juh (patrilo sem aj Grécko a Turecko). Zároveň by strata Iránu v prospech Sovietskeho zväzu znamenala aj výraznú stratu ekonomickú (ropa).

Mosaddek zatiaľ v Iráne začal vykonávať socialistické reformy a tiež sa zbavovať vysoko postavených hodnostárov blízkych šáhovi Muhammadovi Rezá Pahlavímu. Došlo k pomalej aproximácii s komunistickou stranou TÚDE, čo mohlo do budúcnosti znamenať zblíženie aj so ZSSR. Tieto tendencie a zároveň rozbúrená vnútropolitická situácia viedli k rozhodnutiu Spojeného kráľovstva a USA finančne podporovať štátny prevrat.

Prípravy Operácie Ajax

V apríli 1953 Allen Dulles pridelil teheránskej pobočke CIA milión dolárov na zvrhnutie Mosaddeka a bol vypracovaný plán Operácie Ajax podľa ktorej mal byť šáh presvedčený, aby konštitučnou cestou prepustil Mosaddeka. Ako náhradu za neho vybrali generála Fazlulláha Záhidího. S cieľom ovplyvniť verejnú mienku bola podplácanáia miestna tlač a členovia parlamentu. V Iráne operovali agenti, ktorí mali za úlohu radikalizovať opozíciu v náboženských kruhoch.

Štátny prevrat v Teheráne

Medzitým sa začalo ukazovať, že medzi Iráncami má oveľa väčšiu podporu komunistická strana ako Mosaddekov Národný front. Medzinárodné embargo spôsobilo hospodársku krízu a sľubované reformy nepriniesli také výhody ako sa všeobecne očakávalo. 21. júla 1953 prebehla v Teheráne veľká demonštrácia na podporu komunistickej strany. Mosaddek preto 4.-5. augusta usporiadal zmanipulovaný plebiscit v ktorom sa 99,4% hlasov vyslovilo pre rozpustenie parlamentu, čo prakticky znamenalo sústredenie všetkej moci v jeho rukách.

Šáh v reakcii na to podpísal na naliehanie Kermita Roosevelta mladšieho, vnuka Theodora Roosevelta a šéfa blízkovýchodnej a africkej sekcie CIA, dekréty, ktorými zbavoval Mosaddeka funkcie a na jeho miesto dosadzoval Fazlulláha Záhidího. Fakticky mal Záhidího k moci dostať vojenský puč, ktorý mal prebehnúť 15. augusta. Prevrat v noci z 15. na 16. augusta zlyhal; Mosaddek bol o všetkom informovaný a dokázal ho ešte v zárodku prekaziť (detailne o puči bolo vyrozumené zrejme aj vedenie komunistickej strany, v tom čase už v opozícii voči Mosaddekovi).

Ráno 16. augusta Mosaddek rozpustil madžlisu. Medzitým komunistická strana pristúpila k akciám na zvrhnutie monarchie a postavila sa aj proti Mosaddekovým jednotkám. Šáh utiekol z krajiny, Zahid sa ukryl, USA a Veľká Británia sa urýchlene dištancovali od situácie a Američania začali pripravovať plány vojenského zásahu, ak by do krajiny vstúpili sovietske vojská.

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že komunisti precenili svoje sily. Už v noci z 18. na 19. augusta proti nim zasiahla polícia a cisárska garda, na Teherán tiahla aj Sahova armáda generála Bachtijára. Večer 19. augusta Zahid oficiálne prevzal moc a Mosaddek bol uväznený.

Šáh sa vrátil do Iránu a o rok neskôr došlo k dohode o ťažbe ropy s Medzinárodným naftovým konzorciom, podľa ktorej AIOC (teraz British Petroleum Company) mala 40% kontrolu akcií.

Literatúra
  • Goode, JF: The United States and Iran. In the Shaddow of Mussadiq, London 1997.
  • Devine, RA: Eisenhower and the Cold War, Oxford 1981.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Íránská krize na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.