Chrysler Building

Van Alenov pôvodný návrh počítal s krištáľovou sklenou korunou. Vstupná miestnosť na prízemí mala vysoké okná s ozdobnými okrajmi, ktoré presahovali 12 poschodí a vzbudzovali dojem, že veža sa vizuálne aj fyzicky vznáša. Pôvodná výška mrakodrapu bola 246 m. Takýto dizajn sa však pre pôvodného developera Williama H. Reynoldsa zdal moc pokročilý a finančne nákladný. Z tohto dôvodu nebol Van Alenov pôvodný návrh akceptovaný. Reynolds neskôr pozemok predal Chryslerovi, spolu s dizajnom a Van Alen ostal architektom budovy. Nový majiteľ mal záujem o najvyššiu budovu na svete, preto sa výška budovy upravila na 282 m. Chrysler, ako prezident Chrysler Corporation, mal v pláne urobiť z budovu sídlo spoločnosti. Niektoré architektonické detaily boli upravené, napr. chrliče boli upravené podľa ornamentov na kapote automobilov Plymouth.

Konštrukcia budovy nebola revolučná. Nosný skelet tvorila oceľová konštrukcia. Vnútro tvorili dve sekcie, vnútorné betónové jadro, určené pre stabilizáciu budovy proti silným vetrom a murované nenosné steny.

Začal sa rok 1928. Časopis Time označil Chryslera za osobnosť roka, dôvodom bolo jeho podnikateľské postavenie, pričom ho časopis citoval: „Rád niečo robím. Rád niečo budujem. Strašne ma to baví!“.[1]

Demolácia existujúcej budovy sa začala 15. októbra 1928, výkopové práce pokračovali o týždeň a boli dokončená v januári 1929. Výstavba konštrukcií začala 21. januára 1929.[1]

Bolo použitých viac ako 400 000 nitov a približne 3 826 000 tehiel bolo manuálne zabudovaných do samonosných stien mrakodrapu[2]. Počas výstavby prebiehala rivalita s projektom 40 Wall Street. Architekt 40 Wall Street H. Craig Severance zvýšil výšku budovy a verejne vyhlásil budovu za najvyššiu na svete. Na základe toho Van Alen získal povolenie pre 38 metrový oceľový vrchol[3]. Vrchol bol v tajnosti postavený na stavenisku a rozdelený na 4 časti[4]. 23. októbra 1929 bola na 66. poschodí zdvihnutá spodná časť, na ktorú boli v postupných 90 minútových intervaloch namontované ostatné časti[5].

Detail Art Deco ornamentov na korune

Po dokončení 20. mája 1930 umožnil dodatočný vrchol prekonať 40 Wall Street ako najvyššiu budovu na svete (najvyššia stavba bola stále Eiffelova veža). Van Alenove nadšenie z úspechov budovy zatienila skutočnosť, že Chrysler mu za jeho služby odmietol zaplatiť. Van Alen požadoval 6 % z rozpočtových nákladov (14 miliónov $), čo v tej dobe predstavovalo bežnú cenu. Peniaze boli Van Alenovi vyplatené až po súdnom spore[6].

Menej ako po roku od verejného otvorenia, 27. mája 1931, prekonala Empire State Building výšku Chrysler Building. Chrysler Building však naďalej ostala najvyššia oceľovo podporovaná murovaná budova.[7][8]