Nicolas Sarkozy
Nicolas Paul Stéphane Sarközy de Nagy-Bocsa (francúzsky [nikɔla pɔl stefan saʁkɔzi də naʒi bɔksa] ( vypočuj si); * 28. január 1955, Paríž, Francúzsko) je francúzsky politik. Od mája 2007 do mája 2012 bol prezidentom Francúzska a spolukniežaťom Andorry.
Nicolas Sarkozy | ||||||||
6. prezident Francúzskej republiky* | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 17. máj 2007 – 15. máj 2012 | ||||||||
Premiér | François Fillon | |||||||
| ||||||||
Spoluknieža Andorry | ||||||||
V úrade 17. máj 2007 – 15. máj 2012 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Nicolas Paul Stéphane Sarközy de Nagy-Bocsa | |||||||
Narodenie | 28. január 1955 (66 rokov) Paríž, Francúzsko | |||||||
Politická strana | RPR (1976–2002) EPP (1999-) UMP (2002–) | |||||||
Alma mater | University of Paris X: Nanterre | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | 3 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Nicolas Sarkozy na sarkozy.fr | ||||||||
Nicolas Sarkozy (multimediálne súbory) | ||||||||
* počítané od 1958, od piatej Francúzskej republiky | ||||||||
|
Pôvod
Sarkozy je syn maďarského otca narodeného v roku 1928 v Budapešti pochádzajúceho z maďarského šľachtického rodu a matky grécko-židovského pôvodu narodenej v Solúne. Rodina jeho otca utiekla z Maďarska pred Červenou armádou v roku 1944, Pál Sarkozy krátko nato vstúpil do Cudzineckej légie, demobilizoval v Marseille v roku 1948 a o rok neskôr sa zoznámil s matkou Nicolasa Sarkozyho. Bol vychovávaný v katolíckej viere. Jeho prisťahovalecký pôvod aj jeho postoj k sprísneniu imigračných zákonov je diskutovaný jeho priaznivcami aj odporcami.
Politická kariéra
- 1983 – vo veku 20 rokov sa stal starostom mesta Neuilly-sur-Seine ako jeden z najmladších starostov v histórií Francúzska pre mestá nad 50-tisíc obyvateľov
- 1988 – získal poslanecký mandát
- 1993 – 1995 – minister financií (rozpočtu) a vládny hovorca vo vláde Edouarda Balladura
- 2002 – 2004 – minister vnútra vo vláde Jean-Pierra Raffarina
- 2004 – minister hospodárstva vo vláde Jean-Pierra Raffarina
- 2005 – 2007 (26. marec) – minister vnútra vo vláde Dominiqua de Villepina – demisia z dôvodov nasledujúcej prezidentskej kampane
- 6. mája 2007 – v druhom kole prezidentských volieb porazil s 53 % hlasov kandidátku Socialistickej strany Ségolène Royalovú
- 7. mája 2012 – v druhom kole prezidentských volieb prehral s 47,3 % hlasov oproti Françoisovi Hollandovi, ktorý získal 51,7 % hlasov
Prezident republiky
18. máj 2007 Sarkozy vymenoval vládu pod vedením premiéra François Fillona.
15. februára 2012 oznámil svoju druhú kandidatúru a účasť v prezidentských voľbách 2012.
V prvom kole prezidentských volieb skončil ako druhý a postúpil do druhého kola hlasovania. 7. mája 2012, v druhom kole nebol zvolený, vyhral kandidát socialistov François Hollande.
16. júna 2012 mu vypršala doba imunity z titulu jeho prezidentského mandátu.
Korupčný škandál
3. júla 2012, po uplynutí imunity prezidentskej funkcie, polícia prehľadala jeho firmu aj jeho súkromné sídla v Paríži.[1] 1. júla 2014 bol zadržaný a vypočutý francúzskou políciou v prípade vyšetrovania korupčnej a odpočúvacej kauzy.[2] 1. marca 2021 ho parížsky súd uznal vinným z korupcie a obchodovania s vplyvom v prezidentskej kampani z roku 2007, kedy prijal peniaze od dedičky firmy L’Oréal Liliane Bettencourtovej. Uložený mu bol trojročný trest odňatia slobody, z toho jeden rok nepodmienečne. Voči verdiktu súdu sa môže odvolať. Po Jacquesovi Chiracovi sa stal 2. francúzskym prezidentom, ktorého súdili za korupciu.[3]
Referencie
- Kauza L'Oréal: Sarkozymu prehľadali kancelárie a byt [online]. Hospodárske noviny, 2020-07-03, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
- Francúzskeho exprezidenta Sarkozyho zadržala polícia [online]. Pravda, 2014-07-01, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
- KRČMÁRIK, MATÚŠ. Francúzskeho exprezidenta Sarkozyho odsúdili za korupciu [online]. Paríž : SME, 2021-03-01, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nicolas Sarkozy
Francúzsky portál Politický portál |