William Westmoreland

Počas 2. svetovej vojny slúžil v 82. výsadkovej divízii. Neskôr po skončení vojny ho veliteľ divízie James M. Gavin navrhol do funkcie veliteľa pluku. V roku 1947 sa oženil s Katherine Stevens Van Deusen. Mali 3 deti: 2 dcéry Katherine a Margaret a 1 syna Jamesa. Počas vojny v Kórei velil 187. pluku 101. výsadkovej divízie.

Koncom roku 1953 bol Westmoreland povýšený do hodnosti brigádneho generála a ďalších 5 rokov strávil na veliteľstve ozbrojených síl v Pentagóne. V roku 1956 vo veku 42 rokov sa stal najmladším generálmajorom v americkej armáde. O dva roky neskôr bol poverený velením 101. výsadkovej divízie. Ako veliteľ divízie začal realizovať koncept výcviku Recondo, ktorým skvalitnil tréning pechotných jednotiek. Neskôr tento princíp výcviku kombinujúci lacný výcvik klasickej pechoty so zvláštnym výcvikom Rangers zaviedol aj v ďalších jednotkách. V roku 1960 sa stal riaditeľom vojenskej akadémie vo West Pointe, a roku 1963 sa stal veliteľom XVIII. výsadkového zboru.

V júni 1964 sa stal veliteľom amerického vojenského kontingentu vo Vietname (tzv. MACV), keď nastúpil na miesto generála Harkinsa. V tomto období sa v krajine nachádzalo okolo 16 000 amerických vojakov. V dôsledku narastajúcej aktivity severovietnamských síl však žiadal o posily a zvýšenie počtu amerických vojakov. Toto obdobie známe ako „amerikanizácia“, malo za následok nárast početného stavu amerických vojsk v krajine v roku 1968 na 535 000 mužov. Ako veliteľ amerických síl vo Vietname presadzoval energické a rázne akcie, ktoré nemali nepriateľovi nechať čas na oddych. Po skončení ofenzívy Tet bol pre upokojenie verejnej mienky odvolaný. V júli 1968 ho vo funkcii veliteľa MACV nahradil generál Creighton Abrams. Dovtedajšie neúspechy amerických síl pri boji s komunistickými partizánmi nemožno vyčítať iba chybám amerického veliteľstva síl vo Vietname (MACV) ale aj chybnej koncepcii protipartizánskeho boja a nesprávnym krokom, ktoré presadzovalo politické vedenie USA, ako počas vlády Johnsona, tak i počas éry Nixona, kedy už Westmoreland nebol veliteľom MACV.

Po odvolaní z funkcie veliteľa vojsk vo Vietname bol Westmoreland poverený vedením generálneho štábu. V tejto funkcii zotrval až do roku 1972, kedy odišiel do výslužby. Ako veliteľ štábu riadil armádu práve v zložitom období počas premeny z armády založenej na povinnej vojenskej povinnosti na dobrovoľnícky systém. V roku 1974 neúspešne kandidoval na post senátora za štát Južná Karolína.

Zomrel 18. júla 2005 vo veku 91 rokov v Charlestone v Južnej Karolíne. 23. júla 2005 bol pochovaný na cintoríne vo West Pointe.