Čechoslovakizmus

Čechoslovakizmus je ideologická a politická koncepcia vychádzajúca z predstavy jednotného „československého národa“ (a väčšinou aj jazyka). Popiera svojbytnosť (teda existenciu samostatného) slovenského národa, vyjadruje nedôveru v schopnosť Slovákov vládnuť a spravovať svoje záležitosti samostatne.

O iných významoch výrazu Čechoslovakizmus pozri Čechoslovakizmus (rozlišovacia stránka).

Tomáš Garrigue Masaryk, jeden z hlavných predstaviteľov čechoslovakizmu

Národnostná mapa prvej česko-slovenskej republiky

Myšlienky čechoslovakizmu sa formovali v 18. a 19. storočí v prostredí českých a časti slovenských (najmä evanjelických) obrodencov; zdôvodňovaný bol (údajnou) väčšou kultúrnou a hospodárskou vyspelosťou českého prostredia a tým, že evanjelici na Slovensku už tradične používali bibličtinu ako liturgický jazyk. Okolo roku 1900 sa uplatňoval v prostredí hlasistov. Čechoslovakizmus sa využíval ako jeden z argumentov pre vznik Česko-Slovenska počas prvej svetovej vojny a bol typický najmä pre obdobie prvej česko-slovenskej republiky (bol aj zakotvený v ústave z roku 1920). Napríklad v sčítaní z roku 1921 sa oficiálne uvádzala len československá národnosť a na slovenských školách sa oficiálne vyučoval namiesto „slovenského jazyka“ „jazyk československý v slovenskom znení“. V medzivojnovom období proti čechoslovakizmu otvorene vystupovala HSĽS, SNS a KSČ. Po druhej svetovej vojne (Košický vládny program) sa od tejto ideológie oficiálne upustilo, ale v rôznych rezíduách pokračoval: Prejavoval sa napríklad v boji proti slovenským „buržoáznym nacionalistom“, v postoji k existencii slovenských orgánov, v (dočasnom) zrušení Matice slovenskej (1953) a podobne. V praxi prestal existovať až vznikom česko-slovenskej federácie (1969). V sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k „československej národnosti“ (ktorá bola jednou z možností popri českej, slovenskej a inej národnosti ) prihlásilo len 3464 osôb, z toho na Slovensku 59 osôb.

Hlásateľmi čechoslovakizmu boli T. G. Masaryk, E. Beneš, M. R. Štefánik, V. Šrobár, I. Dérer, P. Blaho a.i.