Štefan Zamkovský

Pochádzal z Levoče, bol vyučený fotograf. V Tatrách robil nosiča na Téryho a Zbojnícku chatu a popri tom liezol. V medzivojnovom období patril k nemnohým slovenským horolezcom, schopným sekundovať progresívnym Poliakom. V roku 1934 sa stal horským vodcom. Od roku 1936 bol nájomcom Téryho chaty. Potom sa oženil a s manželkou Ľudmilou sa rozhodol postaviť chatu v ústí Malej Studenej doliny. Za vojny na nej našiel dočasné útočisko nejeden utečenec pred fašizmom, napríklad aj popredný poľský horolezec Stanislaw Motyka. Po vojne mu však predstavitelia ďalšej totality chatu zhabali a na pár desaťročí ju premenovali na chatu kpt. Nálepku. Štefan Zamkovský ešte nakrátko spravoval Bilíkovu chatu, ale potom bol označený za kapitalistu a musel z Tatier celkom odísť. Dožil v Banskej Štiavnici, kde viedol chatu na Sitne. Po nežnej revolúcii Zamkovského chatu v reštitúcii vrátili jeho potomkom. In memoriam dostal strieborný odznak vodcu I. triedy Horskej služby, ktorej členovia mu na pohreb priniesli veniec z kosodreviny.

Vykonal okolo 30 prvovýstupov, napr. JV stena Zamarlej Turnie, J stena Ostrého štítu, V stena Zadnej Bašty, Z stena Malého Ľadového štítu, SV stena Kupoly, Z stena Širokej veže, JZ pilier Pyšného štítu, a spolu s so Stanislavom Motykom, J. Sawickim a Z. Brüllom Z stena Lomnického štítu.

• A. Marec.: Tatranské siluety, 2007.
• E. Hochberger.: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992.

• Štefan Zamkovský a Zamkovského chata v Tatrách