Kurimany

Obec Kurimany bola založená v časoch christianizácie Spiša ako Villa s. Quirini. Meno dostala po sv. Kvirínovi, ktorý je ešte aj dnes patrónom obce. V blízkosti terajšieho kostola sa pod zemou nachádzajú základy starého, gotického kostola. Kameň z tohto kostola bol použitý pri stavbe terajšieho kostola v roku 1806. Predtým boli v obci staršie drevené kostoly.

V obci sa nachádzajú pozostatky osady z obdobia približne 2500 rokov pred Kr. Založenie obce sa pripisuje veľkomoravským Slovanom. Našli sa pozostatky starých slovanských obydlí z 8. – 11. storočia po Kristovi.

Prvá písomná zmienka o Kurimanoch (vtedy Villa Quirínia) je z roku 1298 na listine 24 spišských kráľovských farárov. Na tej istej listine sa prvýkrát spomína aj Spišská Nová Ves.

Po tatárskom vpáde (1241 – 1242) začali na Spiš prichádzať kolonizátori, saskí Nemci. Založili Levoču, ktorá sa stala ich hlavným mestom. Levočskí mešťania zakladali dvory mimo územie mesta. Kurimany boli pravdepodobne založené podobným spôsobom, ich zakladateľ je pravdepodobne comes Fridricus, čiže gróf Fridrich (okolo roku 1250). Kurimany patrili do Spoločenstva spišských Sasov založeného listinou z roku 1271. Boli právne mestečkom, obyvatelia boli slobodní občania.

V roku 1465 získal Imrich Zápoľský Spišský hrad a spolu s nim aj okolité osady a dediny, medzi nimi aj Kurimany. Kurimany tak postupne upadli na úroveň poddanských dedín, rovnako obyvatelia obce sa stali poddanými hradného panstva. Bohatší Nemci sa odsťahovali do Levoče.

Počas povstania Štefana Bočkaja, dňa 9. novembra 1605 prepadli obec hajdúsi. Po tom, čo sa neúspešne snažili dobyť Spišský hrad, sa rozhodli pomstiť sa panovníkovi tak, že plienili jeho poddanské obce. Po vpáde Bočkajových hajdúchov ostali v Kurimanoch len 3 domy, ostatné boli vypálené. Neskôr boli Kurimany opäť napadnuté a vypálené počas ďalších povstaní v rokoch 1619 a 1677.

V roku 1700 mali Kurimany 33 obyvateľov – všetci boli Nemci. V roku 1731 tu žilo 52 ľudí, v roku 1752 bol počet obyvateľov 51. Medzitým sa Kurimany poslovenčili. V roku 1784 žilo v Kurimanoch 81 obyvateľov v 11 domoch a v roku 1831 tu bolo už 124 obyvateľov. V roku 1870 mala obec 173 obyvateľov, všetci boli rímskokatolíci, väčšinou slovenskej národnosti.

Počas prvej svetovej vojny odišlo na frontu 37 chlapov z Kurimian, ôsmi vo na bojisku zahynuli. Po skončení vojny v roku 1918 bola založená Československá republika. Kurimany patrili do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Maďarské pomenovanie obce Kiskérény sa zmenilo na slovenské Kurimany, úradnou rečou sa stala slovenčina. Všetci obyvatelia obce sa živili roľníctvom.

Vyhlásenie Slovenského štátu v roku 1939 prijali obyvatelia Kurimian s nadšením. Po začatí druhej svetovej obce odišlo do armády 14 Kurimančanov.

Na jeseň 1939 postihla (z dôvodu nízkej životnej úrovne a zanedbanej hygiény) obec epidémia – brušný týfus, následkom čoho v priebehu mesiaca zomrelo v obci 7 ľudí.

V decembri 1944 bola obec zapojená do elektrickej siete.

V rokoch 1944 a 1945 boli v Kurimanoch maďarské, neskôr nemecké vojská. V januári 1945 útočílo Nemecké delostrelectvo z Kurimian na sovietsku armádu, ktorá bola v Domaňovciach. 26. januára nemecké vojská odišli a na druhý deň boli Kurimany oslobodené sovietskou armádou.

Zo 157 voličov v Kurimanoch získala vo voľbách v roku 1946 Demokratická strana 147 hlasov, Komunisti dostali 8 hlasov.

Od skončenia 2. svetovej vojny cítili Kurimianskí roľníci silný nátlak na vytvorenie spoločného roľníckeho družstva. Nátlaku odolávali až do roku 1957 sa po konflikte so štátom rozhodlo 14 roľníkov vstúpiť do Jednotného roľníckeho družstva, ostatným neskôr štát pôdu odobral v prospech JRD. V roku 1973 bolo JRD v Kurimanoch spojené s JRD v susednej obci Iliašovce.

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[4][5].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurimany

• http://www.obeckurimany.blogspot.com