Ska

Šesťdesiate roky boli známe hnutím hippies. Bola tu však aj mládež, ktorá chcela byť istým protikladom k týmto dobráckym intelektuálom. Táto mládež, nasledujúca príklad svojich starších súrodencov, zvaných „mods“, začala nosiť kratší účes, čistý odev, pevné robotnícke topánky a traky, Títo mladí ľudia boli deti z robotníckych rodín a preto navštevovali lacné prístavné krčmy, kam sa chodili zabávať najmä jamajskí prisťahovalci, ktorí do týchto krčiem priniesli ich vlastnú jamajskú hudbu - ska. Týmto mladým rebelom tmavej pleti sa hovorilo rude boys. Nosili klobúky, obleky a na mladých anglických robotníkov mali taký vplyv, že si títo ľudia zobrali jamajskú hudbu za svoju vlastnú. Tak vznikli skinheads, ktorým sa neskôr hovorilo aj boot boys.

Texty ska mali niekoľko podôb, od klasických popových popevkov, cez náboženské až politicky orientované texty odrážajúce sociálny dopad života na Jamajke. Časom vznikali nové prúdy ako napríklad rocksteady a reggae. Podľa starej historky, kvôli rýchlemu tempu ska, ktoré ľudí unavovalo vznikol nový prúd – rocksteady. Rocksteady môžeme chápať aj ako pomalšie ska bez náboženských textov. Názov dostala podľa pesničky „Rock Steady“ od speváka Altona Ellisa. Najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto prúdu boli skupiny The Paragons, The Kingstonians a The Gaylads.

S náboženskou obrodou a rastafariánstvom sa zrodil "najmladší" potomok ska, ktorý dominuje jamajskej scéne dodnes a jeho názov je reggae (skôr tiež nazývaný reggay). Reggae je veľmi ovplyvnené mentom a černošským soulom. Na rozdiel od klasického ska sa tu viac spomínajú africké korene spevákov. Okrem náboženského charakteru textov sa často stretávame so sociálnym komentárom hodnotiacim nerovné pomery vo svete. Aj ľuďom, ktorým štýl reggae nehovorí takmer nič, sa pri jeho vyslovení vybaví meno Bob Marley a jeho najväčšie hity ako „No Woman, No Cry“, „Buffalo Soldiers“ či „Jamming’“.